Skladanie smrtonosnej mozaiky (T. Alsterdal - Podaj mi ruku)

19.04.2019 07:31

Trilery odohrávajúe sa na rôznych kontinentoch sú dvojsečnou zbraňou. Na jednej strane poskytujú autorom a autorkám možnosť vytvoriť pútavejší dej s pestrejšími zápletkami, no zároveň - v rukách menej skúsených spisovateľov, ktorí si odhryznú priveľké sústo - sa môžu stať krkolomnou skúškou. Kniha Podaj mi ruku určite patrí do prvej skupiny. Švédska autorka Tove Alsterdal predviedla svoj talent už románom Zabudnutí mŕtvi a potvrdzuje ho aj aktuálnou novinkou. Tá je plná kontrastov, ktoré neraz slúžia ako vhodný odrazový mostík na rozvitie príbehu. V tomto prípade je založený na odlišnom živote dvoch sestier, ktoré paradoxne spojí až smrť jednej z nich. Tove síce začína tradičným motívom vraždy pôsobiacej ako samovražda, ale čoraz viac predkladá čitateľom originálnejšie a veľmi zaujímavé zvraty. 

"Anosomtoja takisto dostal mail, rovnako ako dvaja ďalší spomedzi posledných osôb, s ktorými bola Charlie pred smrťou v kontakte. Kým vypla počítač, vyprázdnila vyrovnávaciu pamäť. Neodstránilo to stopy, ale aspoň ich zamaskovalo. Vkĺzla do spálne a ľahla si úplne na kraj postele, aby nerušila. Zaspať nedokázala. Iba zažmúrila oči, ležala úplne nehybne a cítila rozhorúčenosť, závratnú predstavu, že niekto tam vonku vstal z mŕtvych." (str. 130)

Román Podaj mi ruku je síce definovaný ako psychotriler, ale atmosférou sa približuje noirovým príbehom z polovice minulého storočia. Keď sa ocitnete v Argentíne, bude na vás zasa číhať priam hororové vyznenie. Tove Alsterdal vie, aký dojem chce v čitateľovi vyvolať, a darí sa jej to bez problémov. Záhady napokon sprevádzajú hrdinku Helene po celý čas jej pátrania po pravde ukrytej za smrťou jej sestry Charlie. Mysteriózne pozadie sa nakoniec ukáže ako omnoho zložitejšie, pretože odpovede na množstvo otázok musí hľadať v minulosti, kedy ich matka prežila vášnivý vzťah s juhoamerickým umelcom. Prepájanie viacerých časových rovín či dejísk sa stalo pomaly pre nordickú literatúru jedným z poznávacích prvkov, a jej priaznivci si prídu na svoje. Ďalším škandinávskym znakom je spočiatku pomalší spôsob rozprávania, spočívajúci v zoznamovaní sa s postavami, ich zázemím a prepojením. Nič však nie je bezúčelné, v popredí už číhajú nečakané zvraty, ktoré vám knihu nedovolia odložiť.

"Možnože, keď príde na koniec Brazílie, nájde nejakú cestu von, ak ju, pravdaže, nezadržia alebo nezavraždia. Počas dlhých roztrasených ciest autobusom  a v šoférskych kabínach rozmýšľala, koho by v takom prípade vyhlásili za mŕtvu. Claudiu Viehhauserovú alebo Ing-Marie Sahlinovú? Mala pocit, že Ing-Marie viac neexistuje, možno nejestvovala ani v tú noc na rieke. Ostala v hotelovej izbe v La Boca, odsúdená naveky sa vracať k tomu istému okamihu, ku chvíli, keď si uvedomila, že ten, koho miluje, neexistuje, že nie je tým, za koho ho považuje." (str. 280)

Latinská Amerika je širokospektrálnym prostredím a Tove Alsterdal sa snaží ukázať čo najviac z jej pohnutej histórie. Dokáže však udržať správnu mieru a nezahlcuje text nadbytočnými námetmi alebo opismi. Súčasťou príbehu sa tak stávajú aj miestne revolúcie, gerila či kolumbijská drogová mafia. O to viac sa potom obávate o Helenin osud, pretože sa púšťa do pátrania na vlastnú päsť, bez toho, aby o tom vôbec informovala aspoň svojich najbližších. Páči sa mi, že nejde o klasickú kriminálku, kde skupina vyšetrovateľov naháňa sériového vraha. Helene je človek "z ľudu" a tým ľahšie sa viete vcítiť do jej situácie. Niekedy síce zahorekujete nad jej trochu ľahkovážnym správaním, ale inak sa v podstate zachovať ani nemôže. Inak by sa nikdy nedozvedela pravdu o svojej sestre a ani sa nevyrovnala s jej smrťou. A čitateľ by bol pripravený o strhujúci zážitok, ktorý román Podaj mi ruku ponúka.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.