Smäd po chlapčenskej krvi (Sharon J. Bolton - Tak to je, tak to bude)

23.11.2016 18:05

Sharon J. Bolton si pre svoju novú knihu zvolila naozaj náročnú tému. Ľudia všeobecne radi čítajú psychotrilery a kriminálky, je totiž dobré vedieť, že aj to najhoršie zlo bude napokon potrestané. Napriek tomu sú námety, ktoré niektorí čitatelia nesú pomerne ťažko - a to predovšetkým ubližovanie deťom. Sharon sa však výziev nebojí, ako to už dokázala predošlými dvoma dielmi série s mladou policajtkou Lacey Flintovou. Svoju hrdinku rozhodne nešetrí, vháňa ju do čoraz väčších nebezpečenstiev, čo sa na nej nezmazateľne podpisuje. Páči sa mi, že nejde o žiadnu superženu, čo nakope zadky zločincom a večer navarí jedlo pre svoju rodinu. Lacey sa ešte len zoznamuje s odvrátenou stranou zákona a nie je ešte celkom schopná spracovať všetky hrôzy a spomienky. A aktuálna vlna londýnskych vrážd bude pre ňu ďalšou skúškou...

"Čtyři baterky namířily světlo na jedno místo. Nic než černá voda. Ticho. Barney cítil napětí, které už nemohl vydržet. V tu chvíli ostatních pět dětí zaječelo hrúzou, protože z vody se vynořila stvůra. Ne stvůra, dítě jako oni. Ale ne jako oni. To dítě bylo mrtvé. Tohle dítě bylo pokryté lepkavou voskovou vrstvou, která jako by vystupovala přímo z něj. Tělo mělo okousané a napůl sežrané vodními živočichy."

Prešiel len mesiac odvtedy, ako skončil Laceyin prípad v Cambridgei, a doteraz sa z neho nespamätala. Vzala si voľno a navštevuje psychologičku, ba dokonca uvažuje nad tým, že k policajnej práci sa už nevráti. Priamo v jej susedstve však vyčíňa sériový vrah chlapcov v predpubertálnom veku, voči čomu nemôže ostať nestranná. Najmä keď ju do toho priamo zatiahne Barney, jedenásťročný chlapec, ktorý sa púšťa do vlastného pátrania. Spolu s partiou navštevuje miesta činu, zbiera články a nachádza súvislosti medzi jednotlivými vraždami. Jeho snaha dopátrať sa pravdy súvisí s jeho osobnou motiváciou zistiť, kam zmizla jeho matka, keď mal štyri roky. Keď získava čoraz neodbytnejší pocit, že do celého besnenia môže byť zapojený jeho milovaný otec, ešte viac sa pohrúži do hľadania pravdy. Má mu v tom pomôcť práve jeho susedka Lacey, hoci ani jej nejde na um, čo je vrahovým motívom. Zdá sa, že je posadnutý krvou malých chlapcov. Žeby sa v súčasnom Londýne rozmáhala fascinácia upírmi? 

"Rukojeť nože byla tak horká - jediná přívětivá a hřejivá věc v jejím bytě. Padla jí do dlaně jako ulitá. V zimní záhradě stála temná postava. Lacey ztuhla. Někdo se skláněl nad jejím stolem, na něco se díval. Počítač byl vypnutý, vetřelec mohl číst pouze obsah jednoho z dokumentů, který zůstal ležet na stole. Udělala krok vpřed, v ruce svírala nůž. Začínala sa v ní probouzet zlost vyvolaná frustrací, že nemohla dokončit, co měla v úmyslu. Možná že krev, po které prahla, nebude dnes v noci nakonec její."

Okrem Lacey sa, samozrejme, dočkáme aj ďalších starých známych postáv, predovšetkým Marka Joesburyho a šéfky tímu Dany. Mark a Lacey pokračujú vo svojom zvláštnom prešľapovaní ohľadom ich vzťahu, zatiaľ čo Dana rieši svoje osobné plány do budúcnosti. Dejová línia ohľadom "smädu po krvi" je príjemným osviežením. Upírov je stále všade požehnane, no Sharon J. Bolton sa na problematiku pozerá z celkom iného uhla. A veľmi šikovne do toho zapracovala aj Lacey s jej psychickými ťažkosťami. Na jednej strane chválim autorku za komplexný opis postáv i prostredia, no niekedy zachádza až do priveľkých detailov, čo môže pôsobiť spomaľujúco. Samotnému príbehu to však vôbec neubližuje, aj keď je značná časť venovaná Barneymu a Lacey nie je priamou súčasťou vyšetrovania. Tak to je, tak to bude ponúka opäť myšlienkovú hru pre čitateľa, poskytuje náznaky, kto je páchateľ. Hoci pri niektorých je vám jasné, že vás Sharon iba skúša, inde jej hravo sadnete na lep. A v tom je jej najväčšie čaro.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Domino.