Spojenie erotiky s klasikou svetovej literatúry (S. Reynard - Gabrielovo Inferno)
Eroticky ladené romány mi nikdy neboli pochuti. Prečítal som asi dva, no nemal som pocit, že by boli niečím obohacujúce. Knihy majú moc preniesť čitateľov do iných svetov, prinútiť ich zabudnúť na všedné starosti, ale napriek tomu som presvedčený, že isté okolnosti by sa mali skôr prežívať na vlastnej koži než byť len predmetom čítania. Rozhodol som sa však dať šancu trilógii Hriešne odtiene vášne. Prečo? Z dvoch dôvodov. Autorom je muž, kanadský spisovateľ Sylvain Reynard, a jeho knihy majú silnú spojitosť s klasickým dielom svetovej literatúry - Božskou komédiou. Danteho doba, život vo Florencii a inšpirujúca láska k Beatrice sa prejavili aj v prvej časti série Gabrielovo Inferno. Kniha nie je žiadna jednohubka (má cca 560 strán), ani písmená nepatria medzi najväčšie, ale príbeh odsýpa tak ľahko, že sa na koniec prelúskate pomerne rýchlo.
"Hlas mal rovnako ľadový ako pohľad. Ostatní študenti sa začali na svojich miestach vrtieť a vymieňať si medzi sebou kradmé pohľady. Ich výrazy jasne naznačovali, že premýšľajú, čo ho štve. Ale nepovedali nič. (Pretože je všeobecne známe, že študenti neradi konfrontujú svojich profesorov. Pre čokoľvek, a už vôbec nie pre hrubé správanie.)"
Julia nezačala svoju účasť na prednáškach profesora Emersona práve najlepšie. Jeho osobné problémy sa podpísali na negatívnom vzťahu voči nej, považuje ju za nedôslednú, nemožnú a neprejavujúcu dostatočný záujem. Julia sa nazdávala, že si ju bude pamätať, ale mýlila sa. Kedysi bola najlepšou priateľkou jeho mladšej sestry, no Gabriel bol vždy akousi čiernou ovcou rodiny. On a Julia azda ani nemôžu byť rozdielnejší. On je bohatý, arogantný, uznávaný odborník na Danteho dobu, ona chudobná, utiahnutá študentka renesančného autora. Napriek tomu sa ich cesty križujú čoraz častejšie, až je len otázkou času, kedy podľahnú vzájomnej príťažlivosti. Vzťah profesora a študentky je sám o sebe za hranicou morálky, ale Gabriel navyše oplýva hriešnymi túžbami, ktoré by mohli Juliu vyplašiť. Alebo má len zbytočné obavy a dočká sa vytúženého vykúpenia?
"Jeho prsty jej kĺzali po koži a Julia zafňukala a pritisla sa k nemu. Jej bezmocné zvuky boli erotickejšie než akékoľvek nemravné stonanie, ktoré kedy jeho uši počuli. Prenikali ním a zapaľovali v ňom oheň. A potom sa k nej tlačil, vyplňoval mäkké, jemné krivky svojimi šľachami a oceľou. Jemne si s ňou vymenil miesto, takže to bol jeho chrbát, ktorý sa pritisol k stene. Nechcel ju väzniť, aby sa cítila ako zahnaná do kúta. Namiesto toho dovolil, aby zahnala do kúta ona jeho. Julia vdychovala jeho dych, horúci a vlhký vnútri jej úst. Nemohla bozk prerušiť, aby sa nadýchla, a začínala sa jej točiť hlava."
Skôr ako "erotický" by som dal románu nálepku "romantický". Je priam obdivuhodné, s akou ľahkosťou dokázal Sylvain Reynard zobraziť vnútorné poryvy svojich hrdinov. Obaja sú uveriteľní a okamžite si získajú vaše sympatie. Dokonca ani vedľajšie postavy nezaostávajú, či už ide o Gabrielovu sestru alebo Juliinho nápadníka, všetky sú rovnako autentické a samy sebou. Niekedy sa mi zdal preklad trochu kostrbatý, najmä pri erotických scénach (viď druhý úryvok), ale nijako to nekazí dojem z čítania. Už samotné Gabrielovo Inferno by rozsahom vydalo aj na dve knihy, preto som zvedavý, s čím príde autor v ďalších pokračovaniach. Oceňujem prepojenie s Danteho dielom. Tí, čo ho poznajú, budú potešení zaujímavosťami s ním spojenými, a tí, pre ktorých je ešte záhadou, sa aspoň dozvedia veľa nového. Hriešne odtiene vášne nie sú prvoplánovou zábavou, preto aj "nefanúšikovia" erotiky by nemali váhať a dať im šancu.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.
Diskusná téma: Spojenie erotiky s klasikou svetovej literatúry (S. Reynard - Gabrielovo Inferno)
Neboli nájdené žiadne príspevky.