S. Krčméry - Pravdou proti moci

22.02.2015 17:06

Vydavateľstvo Artis Omnis sa podujalo na záslužný čin. Po dvadsiatich piatich rokoch od pádu komunistického režimu došlo k opätovnému vydaniu pamätí lekára Silvestra Krčméryho, ktorý bol jeho obeťou. V lete 1951 bol zatknutý a vo väzení strávil vyše trinásť rokov. K spísaniu spomienok na neľahké životné obdobie privolil na naliehanie blízkeho okolia, hoci návrat k nemu (i keď len formou zápisu) bol preňho tiež dosť bolestný. Vzhľadom na prežité útrapy a "podelenie sa" s nimi knižnou formou je Silvester Krčméry označovaný aj ako slovenský Solženicyn. Verejnosť ho vnímala (a iste stále vníma) ako jedného z najpresvedčenejších odporcov neslobodného režimu, ktorý ani v neľudských podmienkach nestrácal zo zreteľa svoje hodnoty. Viera v Boha a spravodlivosť mu dodávala silu tam, kde iní neraz zlyhali, no práve vedomie, že česť a morálka sú na jeho strane, ho držalo nad vodou. 

"Od tej chvíle začali výsluchy prakticky bez prestávky. Väčšinou dvakrát denne a potom v noci. K tomu v noci veľké svetlo. Dostavilo sa nechutenstvo, zrejme z rozrušenia. Nasadili prvé nátlakové metódy: celú noc stáť - socha alebo šliapať. To znamená, že väzeň si nesmel ani sadnúť, ani ľahnúť. Tým sa vlastne úplne vylúčil spánok. Dnes sa z lekárskych pozorovaní vie, že stačí sedem dní a nocí zablokovania spánku, aby sa človek fyzicky a nervovo úplne zosypal, aby organizmus totálne zlyhal, ba dokonca i zomrel. Preto sa to pokladá za jeden z najúčinnejších spôsobov mučenia."

Silvester Krčméry ako silný veriaci nezaprel svoju vieru ani počas obdobia početných súdnych procesov na začiatku 50. rokov. Ako mladého lekára ho zatkli a vohnali do kolobehu vypočúvania, zastrašovania, udavačstva, rôznych foriem mučenia a ponižovania. Spoznal temné zákulise odporcov režimu a z toho plynúce neblahé dôsledky. Bežní ľudia často ani netušili, čo sa deje za chladnými múrmi budov, resp. o tom radšej vedieť nechceli. Obávaná Štátna bezpečnosť nenechávala svoje obete len tak uniknúť, nikto sa nechcel stať objektom jej záujmu. Krčméry spoznal ich praktiky až príliš dôsledne. Snažili sa zlomiť jeho ducha, pokoriť ho ako nepriateľa ideológie, no dosiahli pravý opak. Zmieril sa so svojimi démonmi a svojím ďalším pôsobením pomohol množstvu iných ľudí - nikoho nediskriminoval ani neodsudzoval. Jeho osud sa stal príkladom a inšpiráciou početným strateným dušiam.

"Večer ma dali na izoláciu, na samotku pre vyšetrovancov. Bol tam špinavý slamník a vybité okno, aby sa ľudia trochu "ochladili". Deky potrhané, cela smrdela špinou, bolo v nej vedro na telesné potreby. Hneď v prvý deň to všetko pôsobilo veľmi deprimujúco. Najmä, keď som si uvedomil, že je to zrejme zámerné, a možno aj od Boha dané pre moju nevernosť a nedôslednosť. A že tu možno pobudnem pár mesiacov alebo aj do smrti."

Pravdou proti moci nie je kniha, ktorá by sa dala čítať pred spaním. Nielen preto, že by z nej niekto mohol mať zlé sny, ale najmä pre jej údernosť a mnoho myšlienok, ktoré si zaslúžia krátke pristavenie a zamyslenie sa nad ich významom. Osobné svedectvo Silvestra Krčméryho by nemalo chýbať v žiadnej knižnici, aby bolo pripomienkou nedávno minulých čias, ktoré sa azda nikdy nezopakujú. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.