Záhadné samovraždy za múrmi Cambridgu (S.J. Bolton - Volavka)

15.11.2015 09:48

S.J. Bolton je britská autorka s osobitým štýlom, ktorý sa vybrusuje s každou ďalšou knihou. Slovenskí čitatelia s ňou už tiež mali tú česť, ale ako to už býva u nás smutným zvykom, nešlo o dlhodobú záležitosť. České vydavateľstvo Domino v októbri vydalo druhý diel Boltonovej série o mladej policajtke Lacey Flintovej. Po úvodnej časti Už mě vidíš? sa Lacey stáva Volavkou. Z môjho pohľadu sa autorke podarilo skĺbiť tradičnú anglickú detektívku s moderným šatom psychologických trilerov. Miestami mi pripomínala Mo Hayderovú, no kým Mo si viac zakladá na budovaní temnej atmosféry, S.J. preniká hlbšie do psychiky postáv. A vo Volavke sa to prejavuje v najväčšej možnej miere. Hnacím motorom deja je strach. Obete zločinov sa potýkajú so svojimi najdesivejšími obavami, ktoré ich napokon doženú až k samovražde. Všetko sa odohráva v prostredí uznávanej univerzity, čo celému prípadu len dodáva na prízračnosti. 

"Nezdržuje se, pádí po schodech a počítá je. Nikoliv snad proto, aby věděl, kolik mu jich ještě zbývá, ale aby zaměstnal mysl, aby měl pocit, že se vzdálenost zkracuje. Když dobíhá do druhého patra, zaslechne za sebou kroky. Někdo jde za ním. Úplně nahoře vidí dveře, zároveň cítí vanout studený vítr. Už je na streše. Vúbec však netuší, co si počne, pokud dorazí pozdě a zjistí, že už skočila. A co by měl krucinál dělat, pokud ještě neskočila."

Lacey je oslovená inšpektorom Markom Joesburym, s ktorým spolupracovala aj na predošlom prípade, kvôli ďalšiemu podozreniu. Na Cambridgskej univerzite v posledných rokoch rapídne stúpol počet samovrážd mladých žien. Štatisticky ide o príliš veľkú odchýlku na to, aby sa to dalo považovať za výnimku z pravidla. Lacey sa má vydávať za študentku psychológie, všímať si okolie a podávať Markovi správy. Hoci mala vystupovať len v úlohe pasívnej pozorovateľky, naplno sa púšťa do pátrania. Zoznamuje sa nielen s prostredím a tamojšími pomermi, ale aj s invalidnou doktorkou, ktorá iniciovala celé vyšetrovanie. Spolu rozpletajú nitky nenápadného zločinu, pričom vrah (alebo žeby vrahovia?) sa opätovne hlási o slovo. Lacey nadobúda podozrenie, že páchateľov treba hľadať aj mimo internátov a prednáškových sál, no vtedy aj ona sama podlieha nečakanému tlaku. Zle spáva, prenasledujú ju nočné mory, začína byť paranoidná. Má rovnaké príznaky ako všetky doterajšie obete. Každá z nich umrela iným spôsobom - obesením, autohaváriou, uhorením... Lacey je očividne na rade. Akú formu odchodu zo sveta si zvolí ona?

"Nejhorší však byly oči klauna obtažené černou a šarlátovo linkou, uprostřed jejichž bělma vězely neskutečně temné duhovky. Žádné dítě by takový pohled nevydrželo, aniž by přišlo o rozum. Jessica měla pocit, že se zblázní i ona, když vtom za sebou uslyšela slabý klapavý zvuk. Ohlédla se, stále napúl zhroucená na stole. Dveře šatní skříně zavrzaly a otevřely se. Uvnitř stál další klaun. Tenhle byl ještě horší, mnohem horší. Měl masku bílou jako sníh, s obrovskou, doslova zvířecí tlamou a rudým, zobanovitě zahnutým nosem. Jedině oči byly lidské."

Domino sa opäť pohralo s obálkou, ktorá verne odráža ducha aj obsah knihy. Volavka si udržiava stabilný štýl, tri štvrtiny plynie dej v rovnakom tempe postupného odhaľovania stôp, až v poslednej časti sa poriadne rozbehne a speje do napínavého záveru. Rozuzlenie je neočakávané a rázne, S.J. Bolton so svojimi postavami nejedná v rukavičkách. Záver možno neuspokojí každého čitateľa, ale autorka iste vie, čo jej príbeh potrebuje. Okrem hlavného námetu sa ním tiahne aj romantická línia medzi Lacey a Markom Joesburym, čo do ich vzťahu vnáša skôr napätie než pohodu. Dúfam, že čitatelia ocenia tento román a časom budeme mať možnosť začítať sa aj do ďalších Laceiných prípadov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.