V každom z nás je sila začať odznovu (S. Bystričanová - A vráť sa po slabších)

22.08.2016 17:34

V prípade tejto knihy išlo o moje prvé literárne stretnutie so Silviou Bystričanovou. Najprv ma prekvapilo, že kniha je pomerne útla, má cca 140 strán, ale veľmi rýchlo som zistil, že u nej platí staré dobré úslovie o kvalite prevládajúcej nad kvantitou. Pri čítaní som neraz uvažoval, do akého žánru knihu zaradiť. Spoločenský román? Psychologická novela? Ľúbostný príbeh? Najskôr z každého rožku trošku. Autorka neponúka len príbeh, ale podnecuje k zamysleniu, čo sa dnes až tak často nevidí. Nesnaží sa ohúriť, priniesť niečo nové, ale budovať si vzťah s čitateľom a dať mu najavo, že mu rozumie. Samotný dej nie je búrlivý, nečakajte výrazné zvraty ani prekvapenia. Ide skôr o vyjadrenie ľudských bôľov, pocitov, nádejí zaobalených do životov ľudí, ktorí môžu pokojne bývať aj hneď vedľa vás.

"Vrátiť sa znamená aj využiť šancu pozrieť sa na vlastnú budúcnosť a na to, čo má zmysel, z iného uhla, s odstupom niekoľkých krokov a niekoľkých myšlienok. A možno práve vtedy, oslobodení od sebectva, zistíme, aký jednoduchý a krásny môže byť život. Úplne jasne uvidíme, čo všetko sme schopní obetovať, a vzdáme sa toho s prekvapivou ľahkosťou, a jediný obraz, ktorý sa nám vryje navždy do pamäti, bude tvár človeka, ktorému sme podali ruku, aby vládal kráčať."

Keď Dagovi umrie matka, presťahuje sa naspäť do rodičovského bytu, aby pomohol otcovi zvládnuť ťažké obdobie plné smútku a prázdnoty. Popri svojej práci ekonóma tiež vypomáha v novinovom stánku, čo mu nielen otvorí nové obzory, ale naučí ho to vnímať ľudí z celkom nového uhla pohľadu. Cez okienko stánku vidí zo zákazníkov iba ich ruky a počuje ich hlas. Aj to však dokážu povedať veľa o človeku, ak je niekto schopný hlbšej empatie. Záujem o rozpoloženie incýh ľudí (najmä otca) privedie Daga k tomu, že si začne o niečo viac všímať aj svoju susedku, ktorá je doňho zamilovaná už odmala. Zoja prejaví veľkú dávku trpezlivosti, pretože nedať najavo lásku tak dlho a pritom nezatrpknúť si vyžaduje ohromné úsilie. Hoci jej nadbieha spolužiak, ona v sebe opäť prebúdza city voči Dagovi, no tentoraz to už neostane iba v detsky platonickej rovine. Aj Dag prepadáva jej pôvabu, a to tak vonkajšiemu, ako i tomu skrytému. Zoja sa totiž rovnakou mierou zaujíma aj o Dagovho trúchliaceho otca a spolu s Dagom odhaľujú tajomstvá zaznamenané v denníku jeho matky...

"Pri každom zovretí záhradných nožníc zaklipkala dlhými mihalnicami, akoby ostrý rez zabolel aj jej telo. Dagov otec ju s obdivom sledoval a rozumel jej pestovateľskej vášni. Len ľudia, ktorých pohltila záľuba zveľaďovať, krášliť, tvoriť a obetovali tomu všetok svoj voľný čas, mohli započuť tichý ston jej duše. Opatrne, akoby v náručí niesla malé dieťa, položila kvety na záhradný stôl a s citom človeka, ktorý privádza cez pot a krvavé mozole túto tichú krásu na svet, vyčarovala pôsobivú kyticu. Prvýkrát sa na neho spokojne usmiala. Patrila k ľuďom, ktorí si dokážu sami povedať: Dobrá práca, ďakujem."

Na rýchle prečítanie knihy A vráť sa po slabších okrem menšieho počtu strán vplývajú aj krátke kapitoly. Silvia Bystričanová sa myšlienkovo pohrala aj s kompozíciou, keďže kapitoly označujú počet dní, odkedy sa postavám zmenil život. Ako dlho však trvá, kým sa človek vyrovná s ťažkou stratou? Je to individuálne, raz prídu lepšie, inokedy horšie dni, spomienky môžu vyvolať úsmev, ale aj úzkosť a plač. Knihu by si mali špeciálne prečítať tí, ktorých postihla podobná tragická nepríjemnosť. Vleje im do žíl nádej, myšlienky obsiahnuté v texte im miestami zatnú do živého, dokážu sa stotožniť s postavami a azda nájdu v sebe nové sily do ďalších dní. Niekedy je na jednej strane toľko bohatých zamyslení, že je priam nemožné čítať povrchne. Sám som sa neraz pristihol pri tom, že mi unikol zmysel slov a musel som sa vrátiť. Autorka vás núti sústrediť sa na jej príbeh o súcite, nezištnej pomoci a tolerancii. Nie však násilne, ale ako dobrý priateľ pozývajúci vás na hlboký rozhovor.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.