Romantizujúci pohľad na slovenské zemianstvo (H. Zelinová - Alžbetin dvor)

20.10.2018 19:57

Tvorbe Hany Zelinovej som prišiel na chuť na vysokej škole vďaka románu Anjelská zem z roku 1967. I v ňom vidno prvky, ktoré sa naplno rozvinuli v jej najznámejšej trilógii z Turca. Alžbetin dvor (prvý diel vyšiel v roku 1971) zarezonoval v mysli a pamäti ľudí hlavne šesťdielnym televíznym spracovaním. Ak čitatelia ešte nepoznajú pôvodnú verziu, budú prekvapení odlišnosťami seriálu nakrúteného na jej motívy. V jednom rozhovore Hana Zelinová uviedla, že nebola celkom spokojná s tým, ako si filmári prispôsobili príbeh románu a preniesli dej bezmála o storočie vpred. „Autorkin“ Alžbetin dvor bol totiž postavený už v roku 1732 a tragickým udalostiam dokumentujúcim prekliatie rodu Fabiciovcov sa len okrajovo venuje mladý gróf Filip až začiatkom 19. storočia. 

On je napokon ústrednou postavou, reprezentujúcou nástup novej generácie zemanov, ktorým leží na srdci blaho poddaných a ľudí merajú podľa povahových kvalít, nie veľkosťou pôdy a bohatstvom. Značne sa odlišuje od vžitej predstavy o danej vrstve z diel našich realistov. Tí ju predstavili ako skupinu lenivých, panovačných a do seba zahľadených nevzdelancov. Rád však verím predstave, že aj medzi nimi sa našli pokrokovo zmýšľajúci jedinci typu Filipa Fabiciho. Nie nadarmo sa jeho príbeh rozvíja v čase po nástupe osvietenstva a zavádzania nových hospodárskych postupov. 

Priaznivcov histórie poteší dôkladná znalosť dobových reálií. Autorka detailne zobrazila každodenný život v šľachtickej kúrii aj v sedliackom domci, od odievania cez stolovanie až po prácu na poliach či voľnočasové aktivity. Ťažisko napriek tomu spočíva na analýze medziľudských vzťahov a je dôkazom, že hoci sa doba mení, človek ostáva vo svojom jadre rovnaký. Čitateľ sa zoznámi s pestrou paletou charakterov; spočiatku môže byť trochu mätúce vyznať sa v prepletených príbuzenstvách či množstve rôznych rodov a mien, ale postupne sa do postáv vnesie poriadok. Žiadna z nich neostane osihotená, Hana Zelinová napĺňa snahu odlíšiť ju hoci aj malým (a pre celkový dej nepodstatným) vlastným príbehom. Nech sa však akokoľvek vzdiali, všetky nitky sa napokon opäť zbehnú k Filipovi Fabicimu. I keď sa v priebehu vyše 460 strán prejaví množstvo jeho pozitívnych vlastností, v úvode pôsobí, akoby sa prebral z dlhodobého spánku. O svojich predkov sa začne vo väčšej miere zaujímať pod vplyvom verného sluhu Jakuba a milovanej starej matky Júlie Thomkovej. Čitateľ má tak možnosť objavovať pohnutú rodinnú históriu spolu s ním, no na druhej strane sa zdá, že dovtedajších dvadsať rokov bol celkom slepý a hluchý voči svojmu rodu. Ľahko mu to však odpustíme. Toľko šokov a stratu ilúzií zvládne predsa len iba silná povaha. Fabiciovci sú totiž váženými šľachticmi, ale visí nad nimi kliatba spojená s manželstvom zakladateľa Alžbetinho dvora Mathiasa Fabiciho a krásnej Rimanky Alžbety Castiglione. Pravdu o ich vzťahu a príčine ďalších nešťastí sa dozvieme až v samotnom závere. Malé náznaky sú roztrúsené kde-tu, čím autorka cieli na čitateľovu pozornosť i zvedavosť, aj keď je možno v konečnom dôsledku škoda, že sa prvotným dramatickým udalostiam nevenovala o niečo viac.     

 Hodnovernosť a autentickosť doby zvyšuje aj výskyt reálnych osôb (návšteva Jána Kollára cestou na univerzitu v Nemecku) či dobových literárnych diel (napr. Piľní domajší... Juraja Fándlyho). A hoci je Alžbetin dvor v prvom rade rodinnou ságou, až potom historickým románom, o jeho nadčasovosti a obľúbenosti svedčí aj toto nové vydanie. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.