Epické sci-fi pokračuje (R. Yancey - Nekonečné more)

28.12.2015 12:24

Na druhý diel trilógie Piata vlna sme čakali na môj vkus trochu pridlho. Prvý diel ma bavil, ale už som takmer zabudol, o čom presne bol. Jeho filmová verzia príde do našich kníh až o pár týždňov, takže pred čítaním "dvojky" som bol nútený v skratke ním prelistovať, aby som si osviežil pamäť. Aspoň som sa tým dostatočne navnadil na Nekonečné more, nad ktorým sa zahraniční recenzenti viac než rozplývali. A aké boli napokon moje dojmy? Prvých niekoľko desiatok strán som sa vyslovene nudil a čakal na napätie z prvého dielu. Dej sa totiž nezameral na hrdinku Cassie, ale na Macherku, ďalšiu zo stálych ženských (či skôr dievčenských) postáv. Iste, niekto pravdepodobne ocení jej filozofické úvahy o živote, ale na rozbeh som čakal niečo dynamickejšie. Keď sa príbeh zvrtol napokon ku Cassie a Evanovi, mimozemšťanovi v ľudskom tele, dočkal som sa gradujúceho deja. Boj medzi preživšími ľuďmi a votrelcami z vesmíru stále pokračuje, ale s blížiacim sa koncom sa na povrch predierajú aj nečakané skutočnosti...

"Evan ma vytiahol z útrob beštie, a potom sa tam sám vrhol. Ben neváhal skočiť do pažeráka pekla, aby z neho vytiahol Sama. Existovali veci - no dobre, zrejme iba jedna, na ktoré ten tieň dosiaľ nepadol. Ohromujúce. Neúnavné. Neporaziteľné. Môžu nás zabiť, zlikvidovať do posledného, ale nemôžu zabiť - nikdy nemôžu zabiť -, čo v nás pretrváva."

Cassie sa síce podarilo zachrániť bračeka Sama a nájsť bývalého spolužiaka Bena, ale pri záchrannej akcii prišla o Evana. Ten predtým zastával úlohu Tlmiča, v mene votrelcov likvidoval preživších, no stalo sa, čo nik nečakal - nielenže ušetril Cassiin život, ale navyše sa do nej zamiloval. Cassie verí, že Evan prežil a čoskoro sa k nej vráti, ale zároveň musí mať na zreteli aj záujmy svojej skupiny. Nemôžu sa v opustenom hoteli skrývať donekonečna. Macherka má v pláne nájsť jaskyne, kam sa môžu presunúť, preto odchádza, zatiaľ čo Cassie a Ben sa snažia vysporiadať s prežitými udalosťami. Evan si napokon nájde cestu k svojej láske, ale za pätami má Grace - starodávnu bytosť, ktorá rozhodne nemá pochopenie pre jeho nečakané emócie a má v úmysle zniesť zo sveta nielen jeho, ale celú bunku ľudského odboja. Macherka sa medzitým dostáva ako zajatec k Voschovi, ich úhlavnému nepriateľovi. Vybadá v nej potenciál a má s ňou neznáme zámery. Macherka však nájde prekvapivú pomoc v jednom z jeho vojakov, ale ako sa ukáže, dôvera je veľmi krehká záležitosť...

"Odhodil zbraň. Prekročil jej zvíjajúce sa telo, a ďalej sa už nedostal - spadol naposledy. Plazil sa k vrecúšku. Ona sa plazila za ním. Nemohla vstať. Guľka jej pretrhla miechu. Od pása nadol bola ochrnutá. Ale bola silnejšia ako on a nestratila toľko krvi. Zdvihol plastové vrecúško zo zeme. Ona ho drapla za predlaktie a mykla k sebe, akoby bol pierko. Dorazí ho jediným úderom do zomierajúceho srdca. Jemu však stačilo dýchnuť. Pricapil si vrecúško na ústa. A dýchol."

Nekonečné more ma neoslovilo až tak ako Piata vlna. Asi preto, že dej bol často doplnený o úvahy o ľudstve, živote a jeho zmysle. Iste, v rámci žánru a tematiky je to viac než prípustné, ale mňa tieto pasáže skôr nudili. Časti, ktoré oplývali akciou, ma zase nútili čítať so zatajeným dychom. Boj ľudí proti prefíkanému a systematickému nepriateľovi je desivý, krvavý a neraz aj tragický. Už prvý diel ukázal, že Rick Yancey sa nebojí "zabiť" dôležité postavy, a v tomto trende pokračuje aj naďalej. Príbeh je rozdelený v podstate do troch častí - ústredná sa venuje Cassie, Evanovi a Benovi v hoteli a prvá s treťou Macherke a jej dejovej línii - tá najmä v závere naberá na obrátkach a posledné strany vás pekne navnadia na tretí diel. Nekonečné more je určené milovníkom sci-fi a postapokalyptického sveta, ale aj širšej čitateľskej verejnosti. Nehovoriac o tom, že je "dospelejšie" ako mnohé súčasné tituly pre mladých dospelých.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.