Tesim sa, ze sa knihy od Romana Hornaka dostali aj do Marekovej pozornosti. Mam rada jeho pribehy, ktore su vzdy zaujimave a vzdy uplne ine. Fascinuje ma na nich prave ten fakt, ze su skutocne a ze sa udiali tak blizko nas... az ma to trochu desi.
R. Horňák - Anjelik, Kat
18.05.2017 16:12
Roman Horňák ako autor vydavateľstva Elist určite neušiel pozornosti fanúšikov slovenských kriminálok. Má na konte už päť kníh, čo je aj na naše pomery už veľký úspech. O to viac, ak vyšli v pomerne krátkom čase. Po Krutej hre, Vymývačovi a Žabe prichádza s ďalšími dvoma príbehmi zasadenými do prostredia najťažších zločinov. Anjelik a Kat znovu predstavia oddelenie, ktoré bdie nad spravodlivosťou a pokojným spánkom nevinných svojou neúnavnou činnosťou. Na čele stojí šéf s prezývkou Iceman, ale jadro práce a samotného deja spočíva v postavách Romana a jeho parťáčky Viki. Ak ste s nimi ešte nemali tú česť, nebojte sa, knihy môžete pokojne čítať aj bez znalosti tých predošlých. Ktovie, je možné, že vás zaujmú natoľko, že nakoniec siahnete po kompletnej sérii.
"Všetci, ktorým sa štvrtou hodinou skončilo vyučovanie, už dávno odišli. Ivana zostala pred školou sama. Sama ako boží prst. Z budovy ešte vybehli štyria chlapci s aktovkami na chrbtoch, no v okamihu sa stratili v ulici za plotom. Po Natálke nebolo ani stopy. Akoby sa po nej zľahla zem, jediným mávnutím kúzelníckej paličky. Deväťročné dievčatko zmizlo. Vyparilo sa! Rozplynulo sa ako obláčik dymu."
Keď sa stratí deväťročná Natálka, jej vydesení rodičia okamžite zalarmujú políciu. Rozbieha sa pátranie po pravdepodobne unesenom dievčatku, ktoré sa napokon dotkne aj starej známej partie oddelenia závažných trestných činov. Malé dievčatko sa totiž nakoniec objaví. Muž, čo ju uniesol, nedotiahol svoj zvrátený plán až do tragického konca, ale napriek tomu Natálku poznamenal na celý život. Ukojil si na nej kruté chúťky a spôsobil jej ťažké fyzické zranenia. Následne ju nechal v lese, kde ju náhodou našla zatúlaná milenecká dvojica. Celé oddelenie je na nohách, aby našlo páchateľa, pretože sa vynoria názory, že Natálka nemusí byť jeho jedinou obeťou. Vodítok je však málo - odtlačok chrupu a zvláštny znak, ktorý si dievčatko zapamätalo vo chvíľach hrôzy. Pre Romana je prípad o to chúlostivejší, že on sám má dcérku v podobnom veku a predstava, že by sa jej prihodilo čosi podobné, ho privádza do zúfalstva...
"Pozrel som na kríž. Naposledy, mám to stále v živej pamäti, som na ňom videl dotrhaného chlapa. Namojdušu, videl som mu kosti aj vnútornosti. Na čosi také sa iba tak ľahko nezabúda. Akoby ho dokmásala svorka vyhladovaných vlkov a nie výprask bičom. Zazrel som na Viki. Ani ona sa netvárila dvakrát nadšene. Tiež hľadela hore. Na kríž. Keď tu bola naposledy, poriadne jej to zdvihlo žalúdok. Len-len, že dobehla k okraju lesa. Zvracala. Už dávno sme nepracovali na prípade, pri ktorom by sa povracala."
Piaty román Romana Horňáka Kat sa pohráva so skutočne beštiálnym prípadom. Na kríži, ktorý postavili príbuzní muža zasiahnutého bleskom, sa ocitne mŕtvola muža. A to v poriadne krutej podobe smrti. Ktosi s nadmieru neľudským prístupom mu pripravil krušné posledné chvíle. Priviazal ho o kríž, na hlavu mu nasadil tŕňovú korunu a na tele mu nechal iba minimum kože. Spôsobom prevedenia sa nápadne podobá na prípad, ktorým sa Roman s Viki zaoberali predošlý rok. Páchateľ sa očividne nominoval do pozície vykonávateľa trestov za hriechy. Ako sa ukáže, daný kríž nie je zvolený náhodou a odpoveď treba hľadať v minulosti. Pretože psychický stav vraha sa formoval už odmalička, a to tak pod vplyvom odvhrnutia vlastnými rodičmi, ako aj výchovou v prísnom náboženskom duchu. A zastaviť kriminálnika, presvedčeného o svojej oprávnenosti zabíjať, je omnoho náročnejšie...
"Dolapili sme recidivistu s úchylkou nekrofílie. Zmizla mladá žena. Vysokoškoláčka. Ráno odišla z domu a živú ju nikto nikdy nevidel. Bolo vyhlásené pátranie. Podľa výpovedí, dvaja svedkovia videli dotyčnú mladú dámu ísť k ich susedovi. K istému Branislavovi Vé. Čo tam hľadala v čase medzi ôsmou a deviatou ráno, nevedno, nakoľko v tom čase mala byť v škole. Išli sme na istotu. Búchali na dvere. Nikto neotváral. Vyrazili sme ich... Ten bastard si pokojne sedel pri telke a popíjal pivo. V kuchyni bolo pripravených šesť čiernych, plastových vriec."
Knihy Anjelik a Kat dopĺňajú zbierku autorových titulov, v ktorých sa jednotlivo venuje rôznym prípadom. Vznik vydavateľstva Elist sa podpísal aj na technickej stránke - badať zlepšenie v redaktorskej práci (i keď sa ešte miestami nejaká chybička nájde) aj v grafickom spracovaní. Čo sa deja týka, Anjelik aj Kat sa neboja ísť do detailov a opis zločinov vás určite nenechá chladnými. O to výraznejšie pôsobí fakt, že ide o reálne prípady. Oceňujem teda zasadenie do slovenského prostredia, a tiež do jeho východnej časti - kníh zo západu je beztak už neúrekom. Textu by však prospela lepšia štylistika - niektoré dialógy sa zadrhávali alebo vyznievali trochu umelo. Práve na nich je postavená drvivá väčšina textu, čo je síce dynamizujúce, no aj náročné na spracovanie. Roman Horňák však očividne dokáže na sebe zapracovať a verím, že svoj talent rozvije v podobe ďalších kníh.
Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem vydavateľstvu Elist.