R. Harris - Dôstojník a špión

09.12.2014 16:57

Britský spisovateľ Robert Harris už dávno dokázal svoju autorskú všestrannosť. Mnohé jeho diela sa dočkali filmových spracovaní a získali si milióny priaznivcov. Spoločným menovateľom jeho románov, ktoré majú široký záber od rôznych historických období až po súčasnosť, je napätie plynúce jednak z dobových súvislostí a zároveň zo samotného ľudského vnútra. Harrisovi hrdinova musia často bojovať na viacerých frontoch, sú skúšaní a podrobovaní náročným skúškam charakteru. Inak to nie je ani v jeho najnovšom diele Dôstojník a špión, v ktorom sa opäť inšpiroval skutočnými historickými udalosťami. Tentoraz načrel do prípadu najväčšieho justičného omylu v dejinách Francúzska a oživil tak celú plejádu reálnych osobností z konca 19. storočia.

"Keď sa Dreyfus blížil k nám, muž z ministerstva zahraničných vecí, ktorému sa ocitol v rukách ďalekohľad, povedal vlažným hlasom: "Nechápem, ako sa môže ten chlap nechať takto ponižovať a tvrdiť, že je nevinný. Keby bol naozaj nevinný, asi by bojoval a nenechal by sa tu vodiť ako ovca, no nie? Alebo je to nejaká vrodená židovská vlastnosť?"

Alfred Dreyfus, dôstojník francúzskeho generálneho štábu, sa stal podozrivým zo špionáže pre Nemecko. A to na základe správy, ktorej podobu grafologickí pracovníci kontrašpionáže vyhodnotili ako rukopis totožný s rukopisom Dreyfusa. K tomu sa pridajú ďalšie vykonštruované obvinenia a dôkazy, pričom veľkú rolu pritom zohráva aj minister vojny spolu s jeho generálmi. Ako dôstojník odsúdený za velezradu je zbavený hodnosti a poslaný do vyhnanstva na Diabolský ostrov. Lenže tým sa jeho príbeh zďaleka nekončí. Postupne sa nielenže odhaľujú nové informácie, ale za Dreyfusa sa stavajú aj verejní činitelia a novinári. Dej je rozprávaný z pohľadu majora Georgesa Picquarta, povereného sledovať priebeh procesu aj jeho vyvrcholenie, no čím hlbšie sa dostáva do problematiky, tým viac sa zoznamuje s nekalými praktikami a pozadím celého prípadu. Jeho nadriadení odmietajú akceptovať jeho pripomienky i podozrenia na skutočného špióna, keďže prípad vlastizradcu je uzavretý, no on sa nevzdáva a napokon sa pridáva na stranu tých, čo veria v Dreyfusovu nevinu. 

"Rozhovor s viac ako jedným človekom ma miatol, v ušiach ma rezal vlastný hlas, lapal som po dychu. Keď ma Edmond viedol do svojej izby, musel som sa pridŕžať zábradlia a na každom treťom či štvrtom schode zastať, pretože vo väzení mi načisto ochabli svaly na nohách. Zo zrkadla na mňa hľadela bledá a tučná tvár. Pri holení som objavil v brade biele chlpy."

Dôstojník a špión verne a autenticky zobrazuje dobové súvislosti, ale nemusíte sa obávať ťažkopádneho štýlu rozprávania. Robert Harris je skúsený autor a ako taký dobre vie, ako zaujať čitateľa a udržať jeho pozornosť počas celej knihy. Môže za to nielen samotný Dreyfusov údel, ale i rozprávač Georges Picquart a jeho premena vnímania celkovej situácie. Sympatický dôstojník si za každých okolností zachováva zmysel pre česť a spravodlivosť, hoci to znamená postaviť sa proti nadriadeným. Moja osobná obava pred čítaním knihy spočívala vo veľkom množstve postáv, najmä vďaka ich úctyhodnému zoznamu v úvode. Tá sa však rozplynula po začítaní sa, pretože jednotlivé postavy sú predstavované postupne a prehľad vám poslúži najmä neskôr, keď si budete chcieť ujasniť, kto je na koho strane... Robert Harris aj touto knihou dokázal, že náročné témy mu nie sú cudzie a dokáže vycítiť ľudskosť aj v neľudských podmienkach.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.