Pútavé spojenie histórie a romantiky (M. Monošová - Ples u vojvodkyne)

10.09.2018 13:30

Martina Monošová sa svojim čitateľom prihovára po krátkej pauze, a to vo veľkom štýle. Od spoločensky ladených súčasných románov sa presunula do začiatku novoveku a prináša príbeh z Francúzska, ktoré najmä ženské osadenstvo nenechá chladným. Keďže som čítal väčšinu jej predošlej tvorby, trúfam si povedať, že táto zmena jej prospela. Nielen preto, že historických románov je u nás ako šafranu, ale tiež mám pocit, že jej štýl je uvoľnenejší, akoby si písanie viac užívala. Iste, každý autor musí dbať i na dobové či miestne reálie, no súčasnosť môže byť predsa len trochu obmedzujúca, čo sa týka dobrodružstva a rytierskych skutkov. Ples u vojvodkyne je úvodnou časťou série o hlavnej postave Sophie a, súdiac podľa rozpracovaných námetov a čerpania zo skutočných udalostí, je sa ešte na čo tešiť. 

"Ach, keby vedeli! Keby vedeli, ako to všetko naozaj je! trápila sa Sophie ešte dlho po tom, ako konečne osamela. Ale nesmiem nič povedať, nesmiem nič prezradiť, Marcel ma varoval. Nikto nesmie zistiť, kto som, inak ma zabijú! Hádam ma nikto na tom plese nespozná... Lenže tu, vo Francúzsku, ju zjavne niekto poznal a môže len dúfať, že jej prenasledovatelia, alebo ten, kto ich poslal, sa na ples nedostanú." (s. 64)

Príbeh neplynie chronologicky, ale je rozdelený na dvanásť častí, pričom každá sa v podstate odohráva v inom čase. Nemusíte sa však báť, že sa v ňom stratíte, autorkiným zámerom nie je vás zneistiť, ale poskytnúť vám komplexný zážitok zo života postáv. Vďaka tomu máme možnosť retrospektívne zistiť, čo predchádzalo hlavným udalostiam, prípadne si rozšíriť poznanie o ďalších významných situáciách vplývajúcich na osudy hrdinov. Popri Sophie sa dôležitou mierou zasluhujú o pútavosť deja ešte dve ženské postavy - dvorná dáma Diana de Poitiers a jej chovankyňa Lorenza de Frantelli. Práve druhá menovaná vás  v úvode oboznámi s prostredím zámku Anet a so vzťahmi, ktoré na ňom panujú. Dianu de Poitiers si pamätám najmä ako postavu z historicko-romantického seriálu Reign, kde skončila dosť neslávne, no tu je ešte v rozpuku mladosti a znamenite využíva všetky svoje prednosti. Je dokonalou ukážkou vysoko postavenej ženy, ktorá si je vedomá svojich kladov i slabostí, a ako taká sa stáva veľmi ľudskou. Sympatie voči nej sa u vás budú striedať s pobúrením, a to napríklad v postoji voči zvyšným ženským postavám.

"Keďže si nič nepamätá, tak sa nič nestalo. A nech jej vojvoda skúsi dokázať opak! Uľavilo sa jej. Iba tak si zachová chladnú hlavu a môže sa tomu gaunerovi pozrieť rovno do očí. Ona o ničom nevie, tak sa nemá za čo hanbiť! Diana pre ľúbostné pletky nezvykla mať pochopenie a ani pochybnosti jej nesvedčali. Ešte nikdy v živote sa nenechala uchvátiť emóciami. Veď ona bývala vždy pilierom mravnosti a cnosti. Nechápala, ako sa toto mohlo stať pod jej strechou - ak sa čosi stalo! A čo potom, ak sa nestalo? Vari už starne a naozaj stráca svoju krásu?" (s. 162)

Dejisko a rozprávačský štýl mi pripomenuli knihy francúzskej velikánky Juliette Benzoni, ktorá ma sprevádzala dospievaním :-) Martina Monošová mi tak svojím románom dodala aj kúsok nostalgie. Je vidno, že si dala záležať na každom detaile, pokiaľ ide o reálie. Či už opisuje každodenný život, stolovanie alebo odievanie, všetko je podrobne zdokumentované. Miestami azda až príliš, ale nadšenci histórie budú určite spokojní. Tiež som rád, že kniha vyšla v pevnej väzbe, pretože danému žánru svedčí omnoho viac. Ples u vojvodkyne je inteligentným čítaním, ktoré v sebe mieša dejiny, skutočné osobnosti, fikciu, romantiku a spoločenské súvislosti. Vytvoriť takýto koncept si vyžaduje zručnosť, ktorou autorka nesporne disponuje. Napokon, je to už jej deviaty titul. Martina Monošová očividne nemrhá svojím potenciálom a v tvorbe napreduje. Viacerým autorkám i autorom by v tomto smere mohla poslúžiť ako pekný príklad...