Prienik do zložitých špionážnych vzťahov (M. Verin - Prehra)
Prehra autora Marka Verina (pseudonym novinára Karola Fajtha) je prezentovaná ako prvý slovenský špionážny román. Veru som sa pritom aj zamyslel, ale nespomenul som si na žiadné iné dielo v tomto žánri. Samozrejme, určité prvky nájdeme kde-tu, ale čistokrvná špionáž na pozadí reálnych udalostí je niečo celkom iné. A tie sú poriadne mrazivé, autor nás totiž hneď v úvode zoznamuje so zimou Sovietskeho zväzu. Skutočnou i obraznou. Verinovi sa nedá uprieť dôkladná znalosť reálií, osemdesiate roky a prostredie Východu ožívajú po každej stránke. Niekedy však na úkor dynamiky deja, jedným z typických znakov autorského štýlu sú totiž miestne zvyky, názvy, jazyk... Rôzne opisy a vysvetlenia neraz spomaľujú dej, ale znalci a fanúšikovia nedávnej histórie, cestovania či etnografie to iste ocenia.
"Boli už na konci nebezpečného úseku, keď sa s kamarátom vystrčili z obrneného vozidla, aby sa nadýchali čerstvého ranného vzduchu. Výstrel nezačul, ale guľka prestrelila kamarátovi hlavu. Iba ním myklo, akoby vozidlo podskočilo na kameni. Padol chrbtom na korbu a skôr ako Čobka stihol stiahnuť do vozidla, ocitli sa v paľbe zo samopalov a z guľometov. Vodič prudko pridal plyn. Dym sa valil z útrob, akoby horelo."
Guliver (prezývka podľa prvej knihy, ktorú prečítal) prichádza na jar 1986 do oblasti Kaukazu, aby sa tu stretol s priateľom Volčkovom. A hoci je Guliver ústrednou postavou, od ktorej sa odvíja celý dej, je to práve Voloďa Volčkov, kto si získa vaše sympatie. Azda je to spôsobené tým, že autor mu venuje väčšiu mieru pozornosti a psychologickej kresby už od chvíle, keď sa s ním zoznámime. Prevedie nás jeho životom od detského domova a osudové strenutie s mentorom Sergejom Vasilievičom až po románovú súčasnosť. Guliver sa pod záštitou turistickej lyžovačky ocitne uprostred nebezpečného diania, ktoré preverí jeho osobnostné i profesionálne kvality. Volčkov totiž už nejaký čas sleduje skupinu pokútnych pašerákov, čo sa stane odrazovým mostíkom pre rozohratie partie siahajúcej od Sovietskeho zväzu až po Washington. Do hry, ako to už v podobne ladených príbehov býva, však okrem neľútostných protivníkov vstupujú aj city... A tie bývajú neraz ešte nebezpečnejšie.
"Len raz si hlaveň priložil k spánku. V štyridsiatom druhom, pod Stalingradom. Zostrelili ho zo zeme. Ktovie, či nie aj svoji. Kto sa v tom vtedy vyznal. Zem horela a na oblohe sa umieralo ešte rýchlejšie ako tam dole, v zákopoch. Snažil sa pristáť s horiacim motorom, ale keď ho zradil zrak, pustil sa naslepo skoro strmhlav, až kým nezačul šum rieky. Vtedy sa vyrovnal a pristál na zemi spamäti, ako na mäkkom nebeskom obláčiku. Nikto mu neveril, že to dokázal úplne naslepo. Snažil sa vyskočiť z horiaceho lietadla, ale ruky nenašli sponu, aby sa mohol vyslobodiť zo sedadla. Zdalo sa mu, že počuje hlasy."
Mark Verin je dôsledný tak v reáliách, ako aj v jazyku. Vie umne narábať so slovami, oči vám po texte kĺžu ľahko, hoci často musíte behať po stránke kvôli prekladom do slovenčiny. Nepôsobí to však rušivo, skôr sa tým len zdôrazňuje cudzokrajnosť a autenticita. Nebojte sa, ak sa vám bude zdať úvod knihy trochu zdĺhavý. Autor si len pripravuje pôdu, zoznamuje vás s prostredím a postavami, aby to potom rozbalil, ako sa patrí. Iste, možno by nezaškodilo trochu dynamiky hneď od začiatku, ale pripomína mi štýlom famózneho Johna le Carré, a to predsa nie je na zahodenie, však? Prehra, ako evokuje názov, nebude len o víťazstvách, a tak to má byť. Netušíte, ako sa vyvinie dej ani aký osud stihne postavy. Príbeh vychádza z reálnych udalostí pekne búrlivého obdobia, čomu dopomáha aj osobná skúsenosť autora so zobrazenými krajinami. Prehra ako prvý slovenský špionážny román robí česť svojmu žánru a je nádejou, že nepôjde len o jednu lastovičku.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Diskusná téma: Prienik do zložitých špionážnych vzťahov (M. Verin - Prehra)
Neboli nájdené žiadne príspevky.