Priekopnícky žánrový koktejl (M. Hatala - Whiskey, krv a striebro)

09.06.2018 08:54

Vydavateľstvo Artis Omnis systematicky narúša môj zabehnutý kolobeh čítania. Vždy som bol pomerne stereotypný čitateľ, siahajúci po obľúbených žánroch ako krimi, psychotrilery, romantika... Ich menšinoví súrodenci boli dlho v zákryte, ale bariéra sa postupne rúca a ja s čoraz väčšou zvedavosťou čakám, s čím ďalším žilinské vydavateľstvo príde. Momentálne je jeho najväčším tromfom poviedkový román (zaujímavý pojem, však?) Martina Hatalu (nemôžem si pomôcť, autora budem asi podvedome navždy vnímať ako reformátora slovenčiny). Whiskey, krv a striebro je výborný názov - symbolický a pritom trefný (čosi ako Slnko, seno...). Pre neznalca obsahu knihy môže whiskey predstavovať naoko distingvované prostredie vyšších vrstiev, ktoré je však len pozlátkou pre ich nekalé praktiky, prípadne popíjane alkoholu v salóne prašného Divokého západu. Krv je klasický symbol detektívok a striebro je vhodné mať poruke vždy, keď bojujete proti nadprirodzenu. Jednoducho, stačí si vybrať podľa chuti. 

"Vyzeral ako ráno. Dokonca aj oblek mal rovnaký, ako keď som ho stretol v kasíne White Fox. Vtedy som si ani nevšimol, že boxer pri bráne je Alp. Kým som vyskočil na nohy, už bol zase pri mne. Ledva som jednu ranu odstrčil nabok, druhá ma trafila do rebier. Keby som bol človek, asi by mi ich všetky zlomil. Vyviedol ma z rytmu a vedel o tom. Chytil ma za rameno, aby si ma pridržal. Zvrtol som sa a vytrhol sa mu. Zväčšil som vzdialenosť a narýchlo ho pritom trafil lakťom do tváre."

Christopher Orchard je postava, ktorá pre autora predstavuje veľkú výzvu a zároveň sa mu opláca obrovským množstvom možných námetov. Spája v sebe prvky viacerých klasikov detektívneho a fantasy žánru, čím umožňuje Martinovi Hatalovi viesť ho pestrými situáciami a klásť mu pod nohy nevšedné polená. Každý prípad preverí jeho charakter a ukáže jeho komplexnosť. Ako sa hovorí, človek sa nemení, len doba je iná. Azda aj preto Orchardovi lepšie pasuje minulosť než prítomnosť. A to konkrétne 30. roky, ku ktorým sa mnohí i dnes tak radi vracajú ako k obdobiu bohémstva, farebnosti, ale aj bujnenia ideológií, zločinu a nebezpečných vášní. Primiešajte si k tomu bytosti a motívy z iných dimenzií a máte naozaj pestrý koktejl. Napokon, to sa týka aj samotnej formy. Ako autor som sa vedel vcítiť do Martinových pocitov a azda sa nemýlim, ak poviem, že aj on sám pri písaní podľahol čaru vlastného príbehu. Jedna poviedka strieda druhú a postupne objavujete spoločné prvky a ich rozvíjanie naprieč celým dejom. Termín poviedkový román je tak celkom na mieste.

"V bare bolo pusto. Oknami sa dovnútra dralo mdlé svetlo, ktoré vyháňalo ľudí od stolov omnoho účinnejšie než ktorýkoľvek vyhadzovač na svete. Bolo to svetlo, ktoré z vás vyháňalo úplne všetko. Odhalilo všetky praskliny a vrásky na maľovke a široké škáry medzi schodenými parketami a vy ste si odrazu uvedomili, že môžete piť, koľko chcete a čo chcete, aj tak príde čas, keď budete musieť vyliezť von a dlho a bolestne triezvieť. Toto bolo miesto, kde čas vôbec neplynul. A potom bol skrátka preč. Sadli sme si na ošúchané stoličky. Po kožených poťahoch ostali len nity na okrajoch."

Zbierka príbehov Whiskey, krv a striebro je výrazným debutom. Martin Hatala sa prejavuje ako zručný rozprávač, aj keď na texte miestami badať trochu kostrbatejšie vyjadrovanie, kedy je plynulosť slov narušená napríklad prílišnou snahou o originálne prirovnanie. Čo sa mi páči, je autorova schopnosť vytvoriť príznačnú atmosféru. Na to neraz slúžia opisy prostredia a postáv, ktoré v iných dielach preskakujem, tu sú ale opodstatnené a funkčné. Apropo, amtmosféra. Pamätníci či fanúšikovia americkej drsnej školy (či už literárnej, alebo filmovej) si prídu na svoje pekným priehrštím. Kombinácia filmu noir, ošarpaného detektíva, čierneho humoru a fantastiky sa len tak ľahko nevidí. Martin Hatala si zvolil skvelý žáner a zaplnil dieru na trhu. Pri čítaní si viete živo predstaviť rozprávačov (Orchardov) hlboký, zachrípnutý hlas a s tým súvisiace temné nálady. Whiskey, krv a striebro sa na pohľad tvári ako rýchle čítanie, no dojem z neho je trvácny.