Podmanivé poučenie o mieri (P. Ness - Naším nebom bol oceán)

08.02.2019 15:53

Patrick Ness sa v priebehu niekoľkých rokov stal pojmom, ktorý poznajú aj tí, čo práve nesiahajú po knihách určeným mladým dospelým. Z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že napriek cieľovej skupine Nessa čítajú aj skôr narodení. Jeho diela sa totiž vyznačujú tromi prvkami, ktoré zakaždým pritiahnu pozornosť obrovského množstva fanúšikov - fantastiku, všeľudské problémy a apel na morálnu stránku. To všetko - a navyše odkaz na slávny román klasickej literatúry - možno nájsť aj v nezvyčajnej knihe Naším nebom bol oceán. Hrdinkou je síce mladá veľryba, ale ako obvykle ide u autora o alegóriu, ktorá reflektuje dianie v spoločnosti a presahuje rámec strán. Na tomto titule nie je bežné nič - každá zložka sa pohráva so zaužívanými stereotypmi a vďaka tomu vznikla krásna a hodnotná publikácia. 

"V skratke, naučila som sa lov milovať, nielen pre lov samotný, ale aj pre jeho históriu, pretože bol súčasťou mojej identity. A naozaj som ho milovala. Mala som už aj vtedy svoje vlastné, osobné dôvody, no aký ďalší dôvod než ten, že nás ľudia odnepamäti lovia a my im to oplácame rovnako, mladá veľryba potrebuje? Bola to moja povinnosť, aj keby nebola predpovedaná, a ja som neváhala." (str. 15)

Biela veľryba je román, ktorý preveril čas. Melville a jeho boj s prírodou inšpiroval mnohých umelcov a Patrick Ness nie je výnimkou. Súboj človeka a obyvateľa morí však vyrozprával z pohľadu veľryby, ktorá sa s ďalšími dvoma učnicami a kapitánkou Alexandrou vydávajú v ústrety najväčšiemu lovu v ich dejinách - poraziť legendami opradeného nepriateľa Tobyho Wicka. Výzva na boj s diablom v ľudskej koži im môže buď priniesť nehynúcu slávu, alebo ich pripísať na nekonečný zoznam jeho trofejí. Veľryba Batšeba sa však nechce len bezhlavo vrhnúť do nebezpečenstva, najmä keď ich ženie hlavne túžba naplniť akési proroctvo. A to aj napriek tomu, že ju samu ľudia pripravili lovom o matku. Je rozvážna a morálna, a to i vo vzťahu k ľudskému zajatcovi, vďaka ktorému si uvedomuje, že aj ľudia majú city a nie každý z nich sa rodí s harpúnou v ruke. Lenže ako môže ona sama presvedčiť ostrieľanú kapitánku, že ich výprava sa nemusí skončiť úspešne, ba dokonca, že napokon nemusí mať vôbec žiadny zmysel...?

"Tvoríme diablov až príliš dychtivo. Je to len otázka času, kým znova vypukne vojna? Takže vás prosím. Vezmite si meno Batšeba. Vezmite si ho a spojte ho s proroctvom, že sa nevydáte touto cestou. Vezmite si moje meno ako varovanie pred tým, kam nás môže doviesť strach, ako nás diabli, ktorých stvoríme, všetkých zničia. Alebo si ho vezmite ako príklad toho, čo sa môže stať, keď sa veľryba dozvie meno človeka a on sa dozvie to jej. A že veľryba môže smrť človeka oplakať. Ak je možné toto, čo všetko iné môže byť možné?" (str. 158)

Bolo pre mňa ťažké predstaviť si oceánske prostredie, pretože bol situovaný hore nohami, ale dosť mi pritom pomohli bohaté ilustrácie. Tie sa nesú hlavne v modrých, sivých, bielych farbách, na ktorých červená krv pôsobí oveľa výraznejšie. Obrázky tvoria podstatnú a nedeliteľnú súčasť knihy, podnecujú fantáziu a vyvolávajú skvelú atmosféru. Ich autorke Rovine Cai sa podarilo dokonale vystihnúť tiesnivé pocity zo síce rozľahlého, ale predsa temného a pohlcujúceho oceána. Knihu Naším nebom bol oceán prečítate vďaka veľkému písmu raz-dva, ale dojem z nej pretrvá omnoho dlhšie. Batšeba je múdrejšia než väčšina jej súputníčok a dovolím si tvrdiť, že aj viac ako mnohí ľudia. Záverečný monológ o mieri a diabloch, ktorým my sami dávame priveľký (a nezaslúžený) význam, by mal byť vytesaný do kameňa. Povrchní čitatelia dostanú pekne zaobalený príbeh o veľrybej výprave za človekom, tí vnímavejší analýzu nesmrteľnej témy vojny a mieru. Patrickovi Nessovi sa prvenstvo medzi autormi young adult rozhodne nedá uprieť.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.