Podmanivá elegancia ľudského vnútra (A. Towles - Džentlmen v Moskve)

21.10.2018 15:33

Vydavateľstvo Tatran sa mi opäť raz trafilo do vkusu. Teší ma, že nás pravidelne zásobuje kvalitnými príbehmi, kde sa snúbi poznanie s hĺbkou citov. Džentlmen v Moskve má veľmi trefný názov, ktorý vystihuje dejisko i hlavnú postavu. A obálka? Tá je priam skvostná - nielenže odráža ústredný motív, čiernobiele sfarbenie navyše predznamenáva atmosféru minulého storočia. Americký autor Amor Towles si totiž zvolil ako prostredie pre svoj román slávny moskovský hotel Metropol, ktorý sa na desaťročia stane väzením pre niekdajšieho príslušníka aristokracie. Skvelý námet, ktorý by však u neskúseného spisovateľa mohol dopadnúť všelijako. Predsa len, obmedziť pohyb postavy na jednu budovu sa nemusí vždy vyplatiť. Towles sa s danou výzvou popasoval znamenite a rozhodne zašiel napriek "štyrom stenám" oveľa ďalej...

"Zvláštne, pomyslel si gróf na odchode z apartmánu. Odmalička sa lúčime s priateľmi aj rodinou, odprevádzame rodičov a súrodencov, navštevujeme bratancov, chodíme do škôl, vstupujeme do armády, ženíme sa a cestujeme do zahraničia. Neprestajne dávame zbohom svojim blízkym a nádejame sa, že sa nám čoskoro ozvú. Oveľa zriedkavejšie sa však lúčime s našimi najmilšími vecami, a keď k tomu príde, je to mimoriadne trpká skúsenosť." (s. 23)

Príbeh je rozdelený na päť častí, pričom každá sa odohráva v inom časovom období. Sledujeme tak až tri desaťročia osudov Alexandra Iľjiča Rostova, vďaka čomu vidno, že život plynie, aj keď je človek odsúdený zriecť sa vonkajších potešení. Rostov patril zamlada k revolučnej mládeži, čím sa vyhol po prevrate a páde cárstva guľke, no režim ho zavrel do izby v hoteli, odkiaľ už nesmie nikdy vyjsť. Aby neklesol na duchu, musí sa nielen zbaviť záťaže minulosti, ale nájsť si produktívnu výplň jednoliatych dní. Metropolom našťastie prechádza veľké množstvo ľudí od politických špičiek cez robotnícku triedu až po zamestnancov, ktorí predstavujú pestrú paletu chatakterov. To Towlesovi umožňuje ukázať ľudí v krásnej aj hrozivej komplexnosti, pretože ich pohnútky dokážu byť rovnako dojemné ako egoistické. Autor nastavuje zrkadlo v prvom rade ruskej spoločnosti v prvej polovici 20. storočia, no vnímať knihu len z tohto pohľadu by bolo nanajvýš krátkozraké. Ako sa hovorí, doba sa mení, ale človek ostáva rovnaký, a tak možno v jednotlivých Towlesových postavách ľahko nájsť aj zmýšľanie súčasníkov. 

"Alexander Rostov nebol vedec ani mudrc, ale vo veku šesťdesiatštyri rokov vedel, že život nenapreduje míľovými skokmi, práve naopak, vyvíja sa postupne. Každá chvíľa v sebe skrýva tisícky drobných premien. Naše zmysly slabnú, skúsenosti sa hromadia a názory menia - možno nie vždy pomaly, ale určite pozvoľna. Preto nás udalosti jediného dňa dokážu zmeniť ako šípka korenia polievku. A napriek tomu sa grófovi zdalo, že Sofia prekročila prah dospelosti vo chvíli, keď sa zjavila vo dverách izby. Dovnútra vošla tichá dievčinka s bujnou predstavivosťou, no vyšla z nej mladá žena, ktorá sa mohla spoľahnúť sama na seba." (s. 335)

Džentlmen v Moskve ma príjemne očaril. Amor Towles pristupuje ku každému detailu citlivo, akoby všetko v živote Alexandra Rostova malo nejaký vyšší zmysel. Nevdojak tak prinúti čitateľa zamyslieť sa nad vecami a osobami, ktorým on sám pripisuje dôležitosť. Príbeh sa rozvíja skôr pomalšie, ale aj na pohľad menšia odbočka sa neskôr môže ukázať ako podstatný kúsok mozaiky. Aj tu sa prejavuje autorov talent. A to nehovorím o znalosti doby a prostredia. Rostov vníma svoju krajinu, národ aj samotnú Moskvu pozitívne napriek svojej rozporuplnej situácii a vďaka nemu si ich zamilujete aj vy. Blízkosť divadla, stranícke debaty či spomienky na domov a nablýskanosť šľachty poskytujú Rostovovi nekončiacu studnicu zamyslení. Popri hlavnej línii sa dozvedáme aj o jeho predošlom živote, rodine a priateľoch. Obával som sa, aby celý príbeh nešiel kamsi do stratena, ale záver ma presvedčil, že Amor Towles dobre vie, čo robí. Džentlmen v Moskve je skvelý román, pulzujúci životom a podnetmi na zamyslenie, a bude klenotom v každej domácej knižnici.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.