Plnofarebná freska o známom maliarovi (I. Stone - Smäd po živote)

06.05.2018 08:02

Beletrizované životopisy nie sú práve bohato rozšíreným žánrom, v súčasnosti hrajú prím skôr romantika, kriminálky a young adult. A možno práve preto mnohí siahnu radšej po čomsi inom, hodnotnejšom. Román Smäd po živote dosvedčil svoju nadčasovosť už v niekoľkých vydaniach, nečudo, že si stále dokáže nájsť nových priaznivcov. Ja som sa s ním zoznámil až teraz, hoci som ho, samozrejme, poznal už predtým. Nedávno som čítal v tomto žánri knihu o kuchárke Pabla Picassa, a tak som sa nevyhol istému porovnávaniu. "Picassovka" je novším titulom, pôsobí o niečo živšie a dynamickejšie, no musím uznať, že Smäd po živote zanechá oveľa hlbší dojem. A to dokonca natoľko, že zatúžite vidieť van Goghove obrazy na vlastné oči, aj keď ste (ako ja) úplný výtvarný analfabet :-)

"Potreboval nemilosrdné oko cudzieho človeka, nezaslepeného tvorivou pýchou autora. Ku komu ísť? Bol to hlad neodbytnejší ako ten, čo ho moril tej zimy, keď celé dni žil len na suchom chlebe. Musel prosto vedieť a cítiť, že sú na svete aj iní umelci, ľudia ako on, ktorí stoja pred rovnakými technickými problémami, ktorí myslia v rovnakých pojmoch: ľudia, ktorí by schválili jeho úsilie tým, že by prejavili hlboký vzťah k základom maliarskeho remesla."

Irving Stone predstavuje Vincenta van Gogha ako výnimočného maliara, vášnivého milenca a - nebudeme zatvárať oči pred realitou - osamelého depresívneho muža. Van Goghov život bol plný nepokoja, ale aj veľkých príležitostí. A to tak vo svete umenia, ako i vo veciach lásky. Prežil hlboký vzťah s dvoma pomerne odlišnými ženami. Je paradoxné, že ani jeho city, ani svetové uznanie nenašli počas jeho života naplnenie. Spoločnosť uznala jeho výraný talent až po jeho smrti. K tej však prešiel van Gogh dlhú cestu, ako sa dozvedáme aj v tomto románe. Ten začína v maliarovej mladosti, keď ešte pracoval v bani v južnom Belgicku. Väčšinu dospelého života (až po tragický koniec) však strávil na juhu Francúzska, ktoré je samo osebe priam umeleckým dielom. Nie je preto prekvapivé, že van Gogh nadviazal kontakty s ďalšími umelcami (najmä Gauguinom) a, prirodzene, osudovými ženami. Nešťastné lásky, túžba po uznaní, frustrácia... to všetko fatálne ovplyvnilo citlivú umeleckú dušu.

"Naháňal Gauguina z izby do izby. Gauguin utekal. Dom im bol primalý. Vincent naňho kričal, rečnil, hrozil mu pred mocnou tvárou päsťami. Pokračovali v zdrvujúcom, ničivom boji neskoro do tropickej, skľučujúcej noci. Pracovali obaja ani diabli, aby vystihli najplodnejšiu chvíľu svoju i najplodnejšiu chvíľu prírody. Deň čo deň bojovali svojimi planúcimi paletami, noc čo noc svojimi krikľavými, drsnými individualitami. Aj keď sa divo neškriepili, ich priateľské debaty boli také výbušné, že po nich nijako nemohli zaspať. Prišli peniaze od Thea. Hneď ich minuli na tabak a na absint. Bolo prihorúco na jedlo."

Niektorí moji známi tvrdia, že autorský štýl Irvinga Stona nie je vôbec ničím špecifický. Podľa mňa to v tomto prípade ani nie je vyslovene nutné, pretože obsah prebíja formu a je dostatočne výrečný. Ak sa venujete akémukoľvek umeleckému odboru, či už maľujete, tancujete, alebo píšete, slová románu sa vás iste dotknú. Vincent van Gogh prežíva neistotu aj snahu zaujať verne a radi by ste mu dopriali pokoj, po ktorom tak márne túžil. Názov Smäd po živote má mnoho významových odtienkov, ktoré sa vám postupne odkrývajú v plnej kráse. Van Gogh je dodnes rozporuplnou postavou dejín umenia, čomu výdatne napomáha nielen jeho život, ale aj smrť, a predovšetkým legenda o odrezanom uchu. Irving Stone nevynechal nič podstatné a vytvoril obraz o autorovi, ktorý prežil desaťročia. A svojím spôsobom napomohol tomu, že van Goghovo dielo je stále živé. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.