Odvrátená strana turizmu (S. Fitzek - Pasažier 23)

29.09.2018 09:10

Sebastian Fitzek si ma získal (a rovnako veľkú časť slovenských čitateľov) románom Balík. Prejavil sa v ňom ako talentovaný rozprávač, ktorý nielenže dokáže vyskladať zaujímavý príbeh, ale vyšperkovať ho hneď niekoľkými pointami. Z jednoduchého námetu vyťaží maximum a prevráti naruby celé vaše vnímanie. Vysoko oceňujem, že hrdinami jeho trilerov sú pritom väčšinou obyčajní ľudia, žiadni vycvičení vyšetrovatelia s tímom za chrbtom. V Pasažierovi 23 sa síce stretávame s členom polície, ale jeho zázemie je natoľko rozvrátené, že má oveľa bližšie k ľuďom z ulice než k ozbrojeným zložkám. Sebastian Fitzek je v domácom Nemecku zabehnutý už dlhé roky a čudujem sa, že sme sa k nemu dostali až teraz. No ako sa hovorí - lepšie neskoro ako nikdy, a aspoň má vydavateľstvo Tatran k dispozícii početnú zbierku jeho kníh, ktorými môže potešiť jeho fanúšikov.

"Tim a Nadja. Dva sivé obláčiky spadli z paluby tesne za sebou. Na tom sa nedalo nič spochybniť. Avšak poradie, ako za sebou dopadli do vody, dokazovalo, že za ich smrť je zodpovedný niekto tretí. Ktosi, kto ukradol Nadjin kufor, Timmovho medvedíka si odložil a ako štafetový kolík ho odovzdal Anouk. Tento človek je pravdepodobne ešte na palube. A tento človek - ak nechal Anouk tak dlho nažive - možno dosiaľ drží v zajatí aj jej matku." (s. 118)

Pasažier 23 je označovaný ako psychotriler, no v prvej polovici sa tvári skôr ako mysteriózny román. Ocitáme sa v ňom na zaoceánskej výletnej lodi, kde sa stretne niekoľko tisíc osôb bez akéhokoľvek formálneho dohľadu. A práve túto skutočnosť - spolu so štatistikou ohľadom zmiznutých ľudí - si vzal autor ako námet. Pasažierom 23 sa označuje človek, ktorý neabsolvuje celú plavbu (a pravdepodobne spácha samovraždu). Nebol by to však Sebastian Fitzek, keby celú záležitosť neobrátil hore nohami. Položil si úplne inú otázku - čo keby sa povestný pasažier síce stratil, ale po čase sa znovu na lodi objavil? Kde bol dovtedy? A keď ide navyše o dievča, s ktorým zmizla aj jej matka a ktosi - v tomto prípade hlavný hrdina Martin Schwartz - v tom zbadá vzorec? Nečudo, on sám totiž na palube Sultána prišiel o ženu a syna, ktorí takisto umreli za podivných okolností. Ako sa ukazuje, za ich tragickým skonom možno stojí niekto iný a nešlo o tzv. rozšírenú samovraždu, kedy rodič usmrtí najprv svoje dieťa a potom seba... Lenže podozrivých sú stovky - od personálu cez technikov až po pravidelných cestujúcich... 

"Na rozdiel od bolestí hlavy, čo ho v poslednom čase prepadávali ako zásahová jednotka, bolesť spôsobená úderom mala inú kvalitu. V prvej chvíli sa zdala neznesiteľná, no potom čo sa Martin zrútil na zem, ustúpila oveľa rýchlejšie. Dostatočne rýchlo na to, aby si uvedomil, že útočník stál nad ním a znovu sa rozohnal, tentoraz s elektrickým paralyzérom. Martin inštinktívne vymrštil kolená zabijakovi presne medzi nohy, ten sa však nezvalil, len sa trochu prikrčil. Paralyzér mu vypadol z ruky, takže aj Martin spolu s útočníkom hmatkali po zbrani na hladkej kovovej podlahe." (s. 232)

Obálka knihy evokuje temnú atmosféru a hodí sa aj k menu hlavnej postavy (v preklade Čierny). A lodné okienko spojené s hladinou mora? Dokonalé. Sebastian Fitzek využíva, ako sme už uňho zvyknutí, aj tu krátke kapitoly. Striedajú sa tak uhly pohľadu a príbeh získava množstvo rôznych odtieňov. Okrem pasažierov spoznávame aj kapitána, lodnú lekárku, majiteľa lode či chyžné. Autorovi sa nedá uprieť ani nepredvídateľnosť deja, nikdy neviete, z ktorej strany na vás najbližšie vyskočí nečakané prekvapenie. Hoci sa vyskytli miesta, kedy som sa neubránil smiechu nad Fitzekovou azda až prílišnou snahou o senzáciu, a povedal som si, že tomuto už je ťažké uveriť. Jednotlivé motívy však v závere do seba zapadli tak krásne, že čítanie Pasažiera 23 bolo radosťou napriek ťaživým, tabuizovaným témam. Spätne si vlastne uvedomujem, že sa v románe asi nevyskytla ani jedna postava, ktorá by nepotrebovala odbornú pomoc. Ešteže ide len o výsledok bohatej fantázie! Čo mi sem-tam kazilo dojem, bola jazyková úprava textu - preklepy, chýbajúce úvodzovky, čiarky, dokonca hrubice v písaní radových čísloviek či bohemizmy typu praštiť, špatne... Našťastie to nemalo vplyv na celkové vyznenie a Fitzekov talent tým nijako netrpí. A ja sa už teším na jeho ďalší román.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.