O ženskej súdržnosti... a láske

11.11.2018 08:34

Dvojdielny román Márie Blšákovej je ženský román v jeho najčistejšej podobe. Dôvodov je hneď niekoľko - je určený ženám, napísaný ženou, hlavnými postavami je skupina priateliek, riešia sa ich problémy a pocity a ešte aj druhá línia príbehu vychádza z pozostalosti niekdajšej obyvateľky domu, kde sa zbiehajú všetky nitky. Mnohí podobne ladene príbehy kritizujú, ale...! Majka Blšáková má dar vtiahnuť vás do deja, až máte dojem, že vy sami ste súčasťou "babinca" a jeho trampoty vám nie sú cudzie. Román má skvelé východisko - hlavná hrdinka Agáta kúpi starý dom na dedine, a to znamená nielen kopu roboty a odhodlania, ale aj nových susedov, starých majiteľov a príležitosti, o akých predtým ani nechyrovala. Agáta začína zariaďovať svoj domov celkom od piky, no jej povaha sa vyznačuje optimizmom a zmyslom pre humor, čo sú viac než potrebné faktory pri budovaní nového života. 

"Už dlho túžila mať svoje miesto pod slnkom, svoje útočisko, záhradu a súkromie. Dávno vyrástla z predstavy, že sa raz šialene zamiluje a spolu so svojím očarujúcim princom si zlepia hniezdočko ako dve lastovičky. Jej citový život bol ako reklama na katastrofu. Neočakávala, že sa to zmení - a vlastne už ani nechcela. Od začiatku, ako jej pohľad padol na dom, cítila podivné puto. Akoby ju vábil, presviedčal, že len tu bude šťastná." (TZL, s. 14)

Román mohol pokojne vyjsť v jednom balení, rozdelenie na dve časti nebolo podľa mňa vôbec nutné, ide o uzavretý príbeh a mohlo by sa stať, že niektoré čitateľky sa už k pokračovaniu nedostanú. Každopádne musím oceniť, že aj keď dva zväzvky vyšli v rôznych vydavateľstvách, zachoval sa celkový layout a je očividné, že ide o knižných súrodencov. Takmer zabudnutá láska má zároveň skvelý názov. Síce znie typicky "červene", ale s ohľadom na príbeh je veľmi trefný. Agáta totiž pri prieskume domu natrafí na ľúbostné listy zo začiatku 60. rokov minulého storočia, ktoré odkrývajú inšpirujúci príbeh lásky. Agáta číta listy postupne, čo hrá autorke do kariet. Keby ich prečítala naraz (čo by asi urobila drvivá väčšina z nás), kniha by stratila šmrnc a skončila by asi omnoho skôr. Samozrejme, ani Agáta nesmie ostať na suchu a aj na ňu číha po skrachovanom vzťahu nový muž. Lenže nájsť správnu rybu v preplnenom mori je po prežitom sklamaní náročné, a tak chvíľu potrvá, kým bude znovu schopná dôvery.

"21. 8. 1960... Milá Alžbetka! V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že píšem tak neskoro. Ktovie, čo si si pomyslela, keď som sa odmlčal, ale zopár vecí sa zbehlo nie práve najšťastnejšie. Bol som v nemocnici. Rád by som napísal, že som utrpel úraz pri nejakom hrdinskom skutku, alebo že ma zrazilo auto, keď som pomáhal starenke cez cestu. Faktom je, že ja a traja moji kamaráti sme skončili na infekčnom s podozrením na žltačku. Nakoniec sa z toho vykľula otrava žalúdka." (TZL, s. 112)

Ťažko sa však verí mužom, keď sa Agáta stretne so všemožnými typmi a žalostnými existenciami. A kde sa dá na takých natrafiť? Samozrejme, na internete. Agáta sa prihlási na pokec, kde ju okamžite zahltia súkromné správy od chlapov hľadajúcich rozptýlenie či známosť na jednu noc (v tom lepšom prípade). Priznám sa, prepisy jej konverzácií sa mi páčili najviac z celého románu. Krásne zdynamizovali text, boli vtipné a nikdy ste nevedeli, kde sa pomedzi normálny chat s kamoškami objaví klenot v podobe nejakého exota. Nie je to však samoúčelné, aj tu sa prejavuje autorkina schopnosť prepájať jednotlivé motívy. Na pokeci totiž Agáta natrafí napokon aj na muža zo svojho okolia, čo takisto prispeje k jej otvoreniu sa. Popri Agáte a Alžbetke sa odvíjajú aj osudy Agátiných priateliek, čím sa Mária Blšáková dotkne viacerých súčasných problémov od pochybností o výbere partnera cez nečakané tehotenstvo až po hľadanie svojho miesta v drsnom svete. Na môj vkus sa síce ženské osadenstvo pričasto ľutovalo, že majú cez tridsať a sú stále bez chlapa, ale vesmír ich predsa len počúval, takže možno to nebolo nakoniec na škodu...

"Očakávanie príjemného Agátu naladilo na zhovievavejšiu nôtu. Dokonca aj na Klingáčika bola oveľa príjemnejšia ako za posledné týždne. Zdôverila sa mu s vianočným prekvapením pre susedku i priateľku. Obdivoval, ako sa teší, že trom ľuďom urobí radosť, nemysliac na seba. Oponovala. Vravela, že pre ňu to bude trojnásobná radosť. Občas podpichol, že čo na to jej priateľ, ale zahovorila to. Od posledného konfliktu sa vyhýbali osobným témam. (Láska od A po Zet, s. 137)

Romanticky založené čitateľky si určite prídu na svoje. Už samotné vidiecke prostredie poskytuje priestor na rozvíjanie myšlienok spojených s pokojom, prírodou a vnútornou silou. Na druhej strane je tu možno až priveľa idealizácie, najmä v spojení s chatrným stavom kúpeného domu, ale ľahko sa cez to prenesieme. Skôr vám hrozí neovládateľná chuť pozvať priateľov a zorganizovať na záhrade párty s grilovaním a veselým klábosením do neskorej noci. A to je predsa tá najlepšia terapia pre ubolenú dušu. Láska od A po Zet pekne uzatvára všetky dejové línie, až vo vás ostane akýsi príjemne sentimentálny pocit. A kto pozná tvorbu Márie Blšákovej, iste ocení aj jemné požmurknutie po jej predošlej hrdinke Šarlote... Autorka jednoducho vie, ako potešiť svojich priaznivcov.