Nová adresa, ale stále to isté zlo (M. E. Pocha - Dom 490)

12.01.2019 08:17

Mark E. Pocha ostáva verný svojmu autorskému štýlu a opäť prináša dielo poplatné žánru hororu, tentoraz zamerané na vnútorný prerod človeka pod vplyvom temných síl. Dom 490 má na to, aby v čitateľovi vzbudil zvedavosť a aj sa mu to darí. Záleží však na vás, čo ju vyvolá. Ak to bude napätie a túžba dozvedieť sa, ako to s postavami dopadne, je to lepší prípad. Ja som sa pri čítaní skôr bavil. Román neprináša prakticky nič nové, všetko sme už videli a čítali, a tak sa obracanie strán stáva akousi prehliadkou odkazov na známejšie filmy či knihy. Sám autor to napokon priznáva, v texte i doslove sú uvedené mená a názvy ako amityvillské horory, Stephen King, Edgar Allan Poe... Ani motívy ako čierny kocúr, postava mladého dievčaťa zastretého dlhými čiernymi vlasmi či jeho pohyby nepatria medzi originálne, ale zato si ich vedia čitatelia aspoň dokonale predstaviť.

"Vonku zúrila meluzína. Okenice na poschodí začali trieskať, tresk-tresk-tresk! Skutočnosť nadobudla snový nádych. Ak to bol sen, potom dozaista nočná mora... Ibaže sen to nebol. Horiace dievčatko (rozďavilo papuľu) otvorilo ústa a roztiahlo ich do tvaru vykrivenej nuly. Brada mu siahala až po hruď. Z úst sa mu vyliala mazľavá čierna hmota ako horúca smola. Dievča vydalo strašlivý škrek, ktorý akoby prichádzal z akéhosi hrozného, cudzieho, nenávistného miesta..." (str. 24)

Román má jednoduchú, no účinnú zápletku - mladá rodina sa nasťahuje do nového domu a postupne začne prepadať temnote plynúcej z krvavej minulosti. Oproti ostatným, podobne ladeným príbehom má však jednu obrovskú výhodu. Odohráva sa v nám známom prostredí. Kriváň, obec neďaleko Hriňovej či Lučenca, učupená v strede krajiny, sa stáva prototypom slovenskej dediny s pokojom, farou a obchodíkom. Vzhľadom na to mi trochu chýbali všeteční susedia (vyššieho veku), ktorí by o novoprišelcov prejavovali očakávaný záujem. O to viac, že sa nasťahovali do domu opradeného toľkými legendami. Mark E. Pocha pre väčšiu autenticitu doplnil text napríklad o priamy odkaz na internetový článok o Dome 490 a nepochybujem, že mnohí čitatelia si dodatočne o tomto obydlí budú chcieť sami zistiť čo najviac. Lenže popri tom, ako sa autor snažil zakomponovať do deja známe reálie, sa zdá, že sám miestami zabudol, že dej jeho knihy sa odohráva v roku 2008...

"Malá Zuzka sa strhla. Zažmurkala ako niekto, kto sa preberá z polospánku. Mazľavina bola preč. Záhadné dievčatko bolo preč. Ostal len podivný, mastný, napínajúci zápach. Nepoznávala ho - bol to zápach smrti. Zuzka sa zvrtla ako uštipnutá osou a trielila von z pivnice, lopta-nelopta. Bála sa ako ešte nikdy vo svojom doterajšom krátkom živote. Bála sa tak, že si trochu cvrkla do nohavičiek. A bála sa o tom strašnom zážitku v pivnici povedať mamičke. Lebo mamička... Mamička už nebola úplne sama sebou." (str. 144)

Totiž... postavy platia eurami, hoci to sa u nás zaviedlo až v roku 2009. Martin ako spisovateľ putuje v rámci autorského turné po kníhkupectvách Martinusu na Obchodnej v Bratislave a v Košiciach, hoci tie boli otvorené až v rokoch 2011 a 2013. Tiež nájdeme zmienku o tom, že miestna fara má fanúšikovskú stránku na facebooku. I o tom sa dá pochybovať, lebo ako sám rozprávač priznáva, fara nebola moderná, a teda ktovie, či mala už svoju stránku, keď bol sám facebook v tom čase v plienkach a užívatelia si maximálne robili testy, kto je aké zviera. Tieto chyby znižujú celkovú uveriteľnosť, no nie je to nič, čomu by nezabránila lepšia redaktorská úprava. Tá zvyčajne máva vo vydavateľstve vyššiu úroveň, bol som prekvapený množstvom preklepov, chýbajúcich písmen a pod. Dom 490 je útla jednohubka, takže ju prečítate rýchlo. V závere by to chcelo možno trochu viac "deja" - dvesto strán graduje napätie, ktoré vyvrcholí na cca 10 stranách... Čitatelia si zaslúžia viac. Ide však stále o dielo, ktoré sa vyníma v rámci súčasnej produkcie a dáva najavo, že i tento žáner má svoju stabilnú a početnú fanúšikovskú základňu. Mark E. Pocha má talent rozpovedať príbeh, nepoužíva zbytočné slová ani opisy, vie, po čom baží jeho čitateľ, a tak je len otázkou času, kedy zaútočí zbrusu originálnym románom. 

Táto recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.

Diskusná téma: Nová adresa, ale stále to isté zlo (M. E. Pocha - Dom 490)

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok