Nostalgické zakončenie romantickej série (T. A. Warrenová - Ľúbostné hry)
Koniec každej série sa u mňa spája s istou sentimentalitou. Väčšinou sa totiž dostane väčší či menší priestor všetkým postavám, s ktorými sme prežívali ich príbehy, a symbolicky sa lúčia so svojimi čitateľmi. Tracy Anne Warrenová sa v slovenských domácnostiach aklimatizovala už dávno a ja sa tomu ani nečudujem. Zdá sa, akoby autorsky rástla s každou ďalšou knihou. Nepotrebuje na to strhujúce zvraty, napätie či dokonca rozsiahle rodinné ságy. Vystačí si s "obyčajnou" ľudskosťou. Jej hrdinovia sa vyznačujú rovnakými túžbami, pocitmi a snami ako každý z nás. Aj vďaka tomu sa s nimi dokážete ľahko stotožniť a držať im palce napriek tomu, že viete, ako to celé dopadne. Ľúbostné hry sú treťou časťou série a jej názov je viac než trefný - hravý ako sama láska.
"Vďaka šikovným úvahám a hlbokému pochopeniu práva viedli živú intelektuálnu diskusiu, ktorá sa mu zdala zaujímavejšia a zábavnejšia ako čokoľvek, čo zažil v poslednom čase. A možno nielen v poslednom čase. No hoci obdivoval jej rozum, nemohol sa rovnako stavať aj k jej podvodu. Prinútila ho spochybniť samého seba. Zapochyboval o samotnej podstate svojej sexuálnej túžby, a už len preto nemohol - nedokázal - odpustiť. Nastal čas zúčtovania." (str. 102)
Tracy Anne Warrenová vo svojej romanci popiera niektoré zaužívané motívy (pojem klišé sa zdráham použiť). Hrdinka Rosamund Carrowová vykonáva vzhľadom na rok 1821 dosť neobvyklé povolanie - je právničkou. Samozrejme, nešlo by to tak ľahko, keby sa neučila od svojho otca a po jeho smrti sa nepreobliekala za muža, aby pokračovala v rozbehnutej praxi. To si iste zaslúži obdiv, už menej budú romanticky naladené čitateľky vnímať jej mužský náprotivok - lorda Lawrenca Byrona. Tento zhýralec s Rosamund bojuje nielen v súdnej sieni, ale aj na poli lásky. A keďže ostáva verný svojej povesti, Rosamund sa napokon ocitne i v jeho osídlach. Avšak! Lawrencovi to nebráni byť zasnúbený, ba dokonca si užije v posteli s inou ženou, aby na Rosamund zabudol. Táto škvrna na jeho charaktere síce podporí vykreslenie jeho vnútra, no dôležité nakoniec je, ako sa s tým vyrovná Rosamund. Iste, všetci tušíme, či mu odpustí, no už len samotný Lawrencov čin narúša niekedy až strojenú dokonalosť románových hrdinov. A to považujem za veľké plus.
"Vo vzťahoch s predchádzajúcimi milenkami po takom dlhom čase jeho túžba postupne vyhasínala. Príval úvodnej vášne postupne ustupoval, až sa každý vzťah napokon skončil. No s Rosamund to bolo iné: čím viac dostával, tým viac chcel. Bolo to ako posadnutosť, ktorej sa nedokázal zbaviť. A vlastne si ani nebol istý, či sa jej chce zbaviť. Najstrašidelnejšie však bolo, ako si užíval, keď bol s ňou. Dokázal sa s ňou zhovárať celé hodiny a nikdy sa nenudil. Rozhovorom s ňou by zrejme mohol stráviť celý svoj život a vôbec by sa nesťažoval." (str. 198)
Ľúbostné hry majú skvelé východisko a autorka sa ho zhostila s primeraným nadšením. Právnické prostredie je zaujímavé a poskytuje mnoho motívov, ktoré spolu tvoria nevšedný príbeh. Z hlavných postáv hrá prím Rosamund, ktorej je prisudzovaná väčšia motivácia, hoci ani Lawrence napokon neobíde skrátka. Dočká sa vnútorného besnenia, vynúteného zasnúbenia aj vydierania sudcom. Byronovci tak nakoniec uzatvárajú svoje osudy. Všetci si našli rozhodné, odhodlané a talentované polovičky, vylúdili úsmev na tvári Warrenovej fanúšikom a zanechali v nich príjemný pocit. Preto verím, že Slovenský spisovateľ s touto autorkou nekončí a ponúkne nám aj ďalšie výrazné a pútavé tituly.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.
Diskusná téma: Nostalgické zakončenie romantickej série (T. A. Warrenová - Ľúbostné hry)
Neboli nájdené žiadne príspevky.