Nie každý výkrik je aj počuť (N. Beuglet - Výkrik)

06.01.2019 07:17

Spočiatku sa mi zdalo zvláštne, že francúzsky autor zasadil svoj príbeh do nórskeho Osla. Viem, že sever hrá v kriminálkach momentálne prvé husle, no Francúzi sú pomerne patriotickí. Samotný román sa navyše atmosférou približuje skôr spisovateľom ako Bernard Minier či Franck Thilliez. Neskôr sa však záhada vyriešila - hlavná hrdinka je pôvodom z Francúzska, no vydala sa za Nóra, a v priebehu deja sa navyše do jej rodnej krajiny predsa len vyberieme. Výkrik vyšiel v novom vydavateľstve Lindeni, spadajúcom pod silnú značku Albatros Media. Prezentuje sa ako domov kvalitných kníh a Výkrik to len potvrdzuje. Nicolas Beuglet patrí k autorom, ktorí vedia, čo chcú svojím románom povedať, vedú ho po vopred premyslenej ceste a každý čitateľ, ktorý sa po nej vyberie, objaví krok za krokom vždy čosi nové. 

"Sarah sa vrhla na zem. Žeravá vlna spôsobená výbuchom jej olizla vlasy, zátylok a chrbát. Rukou si chránila tvár, zadržiavala dych a mala pocit, že zhorí. Keď jej v pekelnom hluku začínal dochádzať kyslík, zdvihla hlavu a snažila sa zorientovať. Akoby jej horúčava dala facku. Plamene pohlcovali steny a v diaľke bolo počuť šialený rev požiarneho alarmu. No žiadny systém automatického hasenia sa nespustil." (str. 62)

Výkrik je prvým knižným prípadom inšpektorky Gerigenovej. Sarah sa zavčas rána v mrazivom februári dostane do psychiatrickej kliniky, kde bola nahlásená samovražda. Zdá sa, akoby sa starec zaškrtil sám, čo je však nemožné... Záhady okolo neho tým zďaleka nekončia. Nielenže má na čele jazvu v podobe čísla 488, navyše bol v ústave už dlhých tridsaťšesť rokov a nikto nepozná jeho totožnosť kvôli jeho amnézii. Sarah sa však rýchlo podarí nájsť prvé stopy a zisťuje, že prípad siaha až do 60. rokov 20. storočia, do obdobia studenej vojny či lekárskych pokusov... Výkrik je temný triler, čomu zodpovedá téma aj vnútorný svet postáv. Je už tradíciou (ak nie priam klišé), že hlavná postava prechádza zložitými vzťahmi, a nie je to inak ani v tomto prípade. Sarah sa rúca manželstvo kvôli problému s otehotnením, trpí úzkosťou a ani jej sociálne kontakty nie sú žiarivým príkladom dobre fungujúcej osobnosti. To všetko ju však v očiach čitateľa poľudšťuje, nie je to iba stroj na analýzu stôp...

""Riaditeľ Hans Grund nariadil preniesť telo, aby polícia nevidela skutočnú miestnosť, v ktorej mŕtvy býval. A tá bola popísaná grafitmi s neznámym významom. Takisto neznámy bol pôvod jazvy 488, ktorú mal mŕtvy na čele, a rovnako aj obsah pokusov vykonávaných v suteréne na mŕtvom a Jangerovi... Sarah chvíľu pozorovala snehové vločky a myslela na úzkosť mŕtveho. Na hrozné a dlhé utrpenie, ktorému ho podrobovali, a napokon na jeho koniec. Aký bol jeho príbeh, aký bol jeho život? Mal rodinu, ženu, deti? Ako to, že nevidela, že ju Erik podvádza?" (str. 91)

Výkrik obsahuje typické znaky psychotrileru - bizarný prípad, desivý vrah, ponurá atmosféra... ale má i čosi navyše, a to je myšlienkový podtón. Vzhľadom na tému má Nicolas Beuglet možnosť rozvíjať rôzne úvahy, a jeho postavy to aj do sýtosti využívajú. Neznamená to, že by viedli hlbokomyseľné rozhovory o zmysle života, ale prezentujú ich samotným bytím. Sarah Gerigenová sa pri vyšetrovaní pohrúži do sveta vedy - medicíny a fyziky, pričom Christopherova rodina (muž spojený s prípadom) je zas silno veriaca a všetko v nej je riadené vzťahom k bohu. Tieto dva protiklady vytvárajú funkčnú kulisu pre pátranie po páchateľovi. Žiadna kapitola nie je navyše, text je hutný napriek rozsiahlym vyše 400 stranám. Číta sa však ľahko, a keď sa vžijete do deja, ani nepostrehnete obracanie stránok. Nicolas Beuglet sa u nás uviedol znamenite a ja už teraz teším, čo nám jeho tvorba ešte prinesie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.