Nehynúca klasika v modernom šate (A. C. Doyle - Stratený svet)

12.07.2017 08:51

Čo spraví z knihy klasiku, ktorá oslovuje milióny čitateľov v priebehu dlhých dekád, ba dokonca storočí? Odpovedí by bolo iste mnoho, ale určite by medzi nimi zaznela aj tá, že príbeh musí mať široký záber, musí baviť mladších aj starších a svojou nadčasovosťou byť vyhľadávaný v akomkoľvek období. Sir Arthur Conan Doyle sa svojou tvorbou vyšvihol medzi špičku, ktorej diela majú vplyv ešte aj na dnešnú spoločnosť. Najväčšiu renesanciu zažíva, samozrejme, Sherlock Holmes, ale ani iné tituly nestoja v závese. Stratený svet patrí medzi moje obľúbené, a to už od detstva, kedy sa v televízii vysielalo jeho seriálové spracovanie. Nedávno vyšiel u nás tento román dokonca v dvoch rôznych vydaniach, avšak za seba môžem povedať a odporúčať, že to z vydavateľstva SnowMouse Publishing je omnoho vydarenejšie. 

"Celú stránku zaberala kresba najneobyčajnejšieho tvora, akého som kedy videl. Bolo to ako vzrušený sen fajčiara ópia, vízia z delíria. Hlava tej stvory pripomínala akéhosi vtáka, telo sa ponášalo na nafúknutú jaštericu, chvost, ktorý sa ťahal za ním, mal na vrchnej časti hroty a klenutý chrbát sa ponášal na zuby pílky, ktoré vyzerali ako kohútie hrebienky zoradené jeden za druhým. Pred tým čudom stál akýsi trpaslík: ten človiečik civel na obludu s očividným zdesením."

Ak niekto (azda neskôr narodený) netuší, o čom je príbeh, v krátkosti si ho predstavme. Rozprávačom je novinár Edward Malone, ktorý je odhodlaný priniesť článok postavený na nebezpečnej výprave. A to všetko pre odmienutie ženy, ktorá ho považuje za príliš usadeného či priam nudného. Malone vyhľadá profesora Challengera, outsidera medzi vedcami, ktorý čelí nielen výsmechu, ale aj obvineniam z ublíženia na zdraví a pomätenosti. Ten mu (ako jedinému novinárovi) predstaví svoj projekt strateného sveta - pri svojej ceste do Južnej Ameriky totiž natrafil na objav, čo má v moci prevrátiť prírodné vedy hore nohami. Podľa neho hlboko v Amazónii prebývajú prehistorické dinosaury a rozhodne sa zorganizovať výpravu s cieľom dokázať pravdivosť svojich tvrdení. Pridávajú sa k nim aj ďalší záujemcovia, výraznejším charakterom je napríklad lord John Roxton. Motivácie sú rôzne - sláva, dobrodružstvo, veda, prestíž... ale jedno majú všetci spoločné - nikto nie je dostatočne pripravený na životunebezpečné stretnutie s dávnovekými jaštermi...

"Vo chvíli, keď sme sa pokúsili uniknúť pred nebezpečenstvom, kruh nad nami sa uzatvoril, jaštery sa zniesli celkom nad nás, až sa krídla tých, ktoré sa k nám ocitli najbližšie, takmer dotýkali našich tvárí. Zaháňali sme ich pažbami pušiek, bolo to však márne, pretože sme nemohli zasiahnuť nič pevné ani zraniteľné. Potom odrazu zo svištiaceho pavučinovo sfarbeného kruhu vyrazil akýsi dlhý krk a strašidelný zobák zaútočil priamo na nás. A po ňom ďalší a ďalší. Sumerlee vykríkol a rukou sa chytil za tvár, z ktorej mu vytryskla krv. Vzadu na krku som pocítil úder, po ktorom som takmer stratil vedomie."

Nedalo mi podvedome neporovnávať spomínané dve vydania. To druhé vyšlo v starej známej edícii, no v SnowMouse k tomu pristúpili, zdá sa, s väčšou chuťou a zápalom. Zodpovedá tomu grafika, preklad aj celkové vyznenie knihy. Pútavá obálka korešponduje s už vydaným titulom z dielne sira Arthura Conana Doyla a dopĺňa tak zamýšľanú zbierku kníh. Jej súčasťou sú aj vydarené kresby Martina Mrvu. Skutočne pri nich neraz máte dojem, akoby vypadli zo zápisníka amerického dobrodruha v amazonskom pralese. Ján Kamenistý sa podpísal aj pod prvú časť príbehov detektíva z Baker Street a nie je tomu inak ani v tomto prípade. Vidno, že sa s textom vyhral a pristupoval k nemu s náležitou zodpovednosťou. Je blízky súčasníkovi, ale zároveň si zachováva ducha minulého storočia (len pre doplnenie - Stratený svet uzrel svetlo sveta v roku 1912). Som zvedavý, s čím prídu nadšenci sira Doyla nabudúce, pretože mňa si svojou činnosťou už nadobro získali.