(Ne)tradične desivé (ne)rozprávky (M. Hudec - Prosté rozprávky)

08.12.2018 07:57

Prosté rozprávky sú autorským experimentom, a tak ich treba aj vnímať. Ak niekto očakáva tradičné prerozprávanie známych príbehov v novom šate, ako stvorené na zimné podvečery, bude sklamaný. Ak niekto bude šípiť inšpiráciu seriálom Once Upon a Time, tiež bude mieriť vedľa. Kniha Mareka Hudeca sa síce tvári ako ľahké čítanie, ale v prvom rade ide o psychologickú sondu do mladej duše zmietanej rozchodom. Vzťahy sú dominantné prakticky v každom žánri, nech na ne nahliadame akokoľvek. Či sa tento experiment autorovi vydaril, je otázne, na túto otázku si musí každý čitateľ odpovedať sám. Vo mne prevládajú aj pár dní po dočítaní zmiešané pocity. Prosté rozprávky disponujú nespochybniteľnými pozitívami, no neraz sú vyvážené aj menej zdatnými vplyvmi. 

"Milý Adam, kde je hranica medzi realitou a snom? Niekedy si tým nie som istý. Keď ráno vstanem, trvá mi niekoľko minút, kým sa zorientujem, kde sa nachádzam, a kým si vybavím oba príbehy. Jeden opisuje život opusteného chlapca - vstane z postele, ide do školy, potom zase domov a cíti sa prázdny. Druhý príbeh sa odohráva v temnom močiari, kde sa ocitnem vždy, keď zavriem oči. Si niekde v hĺbke a čakáš na mňa." (s. 23)

Hrdina príbehu čelí nevšednej situácii, keď jeho priateľ Adam odrazu odchádza do kráľovstva desivého vodníka. Nechce veriť, že Adam s ním odišiel dobrovoľne, ani jeho slovám, že ho už nemiluje, a rozhodne sa zistiť, čo je vo veci. Okolie ho však považuje za blúzniaceho čudáka, okrem učiteľky Janky. Tá sa totiž potýka s vlastným rodinným prekliatím - jej traja bratia sa premenili na havrany a márne hľadajú liek na svoju podobu. A tak sa spoločne vydajú na cestu záchrany svojich blížnych napriek nebezpečenstvám, ktoré na nich číhajú. Medzi ne patria napríklad mocný Černokňažník, zmyselné nymfy či agresívny vlkodlak. Skúsení čitatelia v texte ľahko rozpoznajú odkazy nielen na slovenského velikána Pavla Dobšinského, ale aj na autorov svetovej produkcie, povedzme Edgara Allana Poea. V každej kapitole sa ocitneme kdesi inde (a niekedy aj s niekým iným). Na jednej strane sa vďaka tomu nestihnete nudiť, ale v konečnom dôsledku príbeh pôsobí roztrieštene a napriek prvotnému motívu miestami zauvažujete, o čom to vlastne celé je. 

"Asi chceš vedieť, ako tie kúzla fungujú, Adam. Treba sa naučiť šibrinkovať prútikom? Treba roky meditovať? Nie, celé je to veľmi triviálne. Keď som prvú z kníh otvoril na mieste, kde černokňažník skončil, mal som chvíľu pocit, že čítam tajné kódy Enigmy. Boli to obyčajné zoznamy plné slov, ktoré sa nedali prečítať. Respektíve sa dali prečítať veľmi ťažko a neexistovali v žiadnom inom slovníku. Keď povieš, že pero je najsilnejšou zbraňou, znie to ako klišé. Vieš, novinári si myslia, že niekoľkými vetami dokážu položiť celú republiku, a pritom vôbec nie sú ďaleko od pravdy." (s. 87)

Čo začne ako hľadanie strateného priateľa, sa rýchlo zvrtne na vykonávanie misií, ktoré nemajú na celkový dej prakticky žiadny vplyv a keby sa z textu vymazali, nijako by to danému torzu neuškodilo (vidno to najmä v kapitole o Janke a vlkodlakovi). Marek Hudec ukázal, že má znalosti o iných príbehoch a tradíciách, ale vystavať ten svoj je o niečo náročnejšie. Ťažko sa tiež určuje cieľová skupina. Vzhľadom na vek hrdinu a jeho pohnútky by sa dala zaradiť medzi young adult, no v tom prípade by sa azda žiadalo viac prepracovať psychologickú stránku. Dej priam núkal krásnu možnosť poukázať na problémy coming outu, ale autor len skĺzol po povrchu a ponúkanú šancu, žiaľ, odmietol. Aj samotný záver vo vás zanechá pocit neuspokojenia. Síce sa pravdepodobne dočkáme pokračovania, ale nie som si istý, či po ňom siahnem. Možno ma k tomu donúti zvedavosť, či sa autor kamsi posunul, a či Prosté rozprávky získali predsa len väčší rozmer. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.