Moderná analógia s neopodstatnenou nenávisťou (C. Ahern - Chybná)

22.12.2018 13:18

Keď som sa dozvedel, že Cecelia Ahern napísala dvojdielny príbeh v žánri young adult, hneď mi bolo jasné, že nepôjde o žiadny prvoplánový projekt. Od tejto írskej autorky som už čítal viacero románov a bol som zvedavý, ako sa popasuje s titulom pre mladých. V Chybnej si Ahern zachovala svoj typický rozprávačský štýl. To znamená, že sa vyžíva v každej scéne, nič neopomína a nepreskakuje, a tak je jedna udalosť neraz rozdelená i do viacerých kapitol. Tie sú však krátke, takže dej plynie pomerne rýchlo. Napriek dôslednému nahliadaniu na všetko dianie sa autorka príliš nezdržiava opismi či vnútornými pochodmi postáv a dávkuje ich v rozumnej miere. Pripravte sa však na to, že vás pri čítaní donúti premýšľať - nad morálnymi hodnotami, dôsledkami rozhodnutí či prepojením príbehu s históriou.

"Nemôžem byť Chybná. Nemôžem byť Chybná. Ja som bezchybná. Hovoria to moji rodičia, moji učitelia, môj priateľ a dokonca aj moja sestra, ktorá ma nenávidí. Moja sestra. Spomínam s na Juniperin obranný výkrik v autobuse, keď ma vliekli preč, a oči mám plné sĺz. Moja veľká sestra, ktorá sa snažila ku mne prebiť cez nehybného Arta. Dúfam, že je v poriadku. Dúfam, že ju nezobrali." (str. 57)

Cez pohľad stredoškoláčky Celestine sa ocitáme v krajine ovládanej pravidlami Spolku, založeného po zničujúcom úpadku predošlého systému. Aby sa predišlo omylom vedúcich predstaviteľov štátu i bežných obyvateľov, každé pochybenie vedie k označeniu na koži, aby všetci videli, že majú dočinenia s morálne nedokonalým človekom. Takíto ľudia žijú potom pod prísnymi pravidlami, sú vylúčení zo spoločnosti, všetci na nich hľadia cez prsty a nikdy už nemôžu byť celkom sami sebou... Celestine je hrdinka, ktorá prechádza veľkou vnútornou zmenou a z tohto pohľadu sa vymyká z radu iných postáv v žánri, ktoré sú formované skôr vonkajšími udalosťami. K rapídnemu zlomu dôjde pritom "vďaka" úplne jednoduchému úkonu - Celestine sa vo verejnej doprave zastane starého chorého muža. To by samo osebe nevadilo, keby však nemal označenie Chybného. A Celestine je razom obvinená z napomáhania nežiaducemu členovi spoločnosti a postavená pred súd za svoje morálne zlyhanie...

"Crevanov červený plášť je rovnakej farby ako jazva na mojej ruke a tipujem, že aj na mojej nohe, hrudi a spánku. Moja krv je na jeho plášti. On za to môže. On. Necítim k nemu nič iné, len odpor. Myslela som si, že sa nedokážem báť niekoho takého ľudského, no teraz si uvedomujem, že práve tá jeho ľudskosť je to, čo ma desí najviac - pretože napriek všetkému, čo sme spolu prežili, mi dokáže urobiť toto. Ide z neho hrôza. Vidim v ňom zlo." (str. 127)

Chybná má v podstate jednoduchý dej - Celestine sa dopustí v očiach verejnosti chyby a za to je potrestaná. Napriek tomu sa do príbehu ponoríte a zvedavo budete obracať strany až do konca. Okolnosti hrdinkinho údelu vás totiž nenechajú chladnými a spolu s ňou budete prežívať každú neopodstatnenú krivdu. Za seba môžem povedať, že scéna vypaľovania znamení bola natoľko sugestívna, že si ju zapamätám na dlhý čas. Cecelia Ahern ju vyšperkovala do dokonalosti. Okrem samotného činu vykreslila postavy v ich odhalanej kráse. Sudca Craven - doslova vlk v ovčom rúchu - je skutočne vydarený záporák. Nie je to tak dávno, čo sa vyskytla situácia s označovaním ľudí a ich márnym a krutým vyčleňovaním zo spoločnosti. K tomu si pridajme mocenský komplex, strach z neúspechu a vládu teroru a máme tu nádhernú spojitosť. Som presvedčený, že unikne málokomu a pripomenieme si podstatu ľudskosti. Zároveň sa však obávam, že tam to aj u mnohých skončí... Chybná je však sama osebe skvelý román, ukazuje, ako môže je jedno malé vybočenie ovplyvniť celý život - od rodiny cez školu až po odhalenie pravej tváre priateľov. Celestine ešte má rozhodne čo povedať a hádam, že ďalší diel Dokonalá nastavenú latku nepodlezie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.