Mágia ukrytá vo zvyškoch nádeje (T. Adeyemi - Deti krvi a kostí)

16.06.2019 19:01

Vydavateľstvo Tatran nesiaha často po žánri young adult, ale keď tak napokon spraví, stojí to za to! Časy upírov a vlkolakov sú už dávno preč, prím hrajú príbehy plné mágie, beznádejných cieľov a pridaných hodnôt - či už v podobe spoločenského presahu, alebo morálnych apelov. O americkej autorke s nigérijskými koreňmi Tomi Adeyemi som doteraz nepočul, no jej meno mi už z pamäti len tak nevymizne. Svoj pôvod a nadšenie zo sveta plného čarov využila v maximálnej miere a napísala román, ktorý v sebe nesie tie najlepšie z prvkov daného žánru. Deti krvi a kostí sú prvou časťou série Odkaz Orishe. Je koncipovaná ako trilógia, ale po prečítaní úvodného dielu by mi nevadilo vydržať v nej aj dlhšie. Young adult je už mierne prevarený, no vždy ma poteší, ak niekto dokáže aj tak prísť s niečím originálnym. 

"Prehrabnem si vlasy a pritom si mimovoľne vytrhnem pár pramienkov. Niekedy premýšľam, že si ich ostrihám, lenže môj madžijský pôvod by na moju rodinu privolával nešťastie, ak keby som nemala biele vlasy. Sme ľud, ktorým náš kráľ plní svoje väzenia. Ľud, ktorý naše kráľovstvo posiela na nútené práce do táborov. Ľud, ktorého črty tváre sa Orishania snažia vypudiť, zatracujú náš pôvod, akoby biele vlasy a dnes mŕtva mágia znamenali v spoločnosti pečať hanby." (str. 33)

Prostredie Afriky, jej reálií, vôní, farieb a celkovej atmosféry cítiť z každej strany. Na to, že ide o debutový román, sa Tomi Adeyemi prejavuje ako skúsená rozprávačka. Dej je prešpikovaný rôznymi motívmi, pričom žiaden z nich nepôsobí silene či nadbytočne. Jej štýl navyše dokáže udržať vašu pozornosť na dlho, a tak aj čítanie tejto relatívne rozsiahlej knihy (cca 450 strán väčšieho formátu) prejde pomerne rýchlo. Mal som dočinenia s omnoho tenšími knihami, cez ktoré bol problém prelúskať sa. Príbeh je rozprávaný z viacerých uhlov pohľadu, no najviac pozornosti sa venuje Zélie, odvážnej, no pritom nevinnej bojovníčke a príslušníčke Madžiov. Kruty kráľ ich nechal vyvraždiť a vzal im dokonca mágiu. V útlaku skupiny obyvateľstva možno ľahko nájsť paralelu aj s našou "modernou" spoločnosťou, čo robí z románu Deti krvi a kostí titul s oveľa širším záberom. Ďalšou výraznou ženskou postavou je Amari, ktorá musí prejsť výraznou vnútornou premenou a nájsť si miesto aj medzi celkom odlišnými ľuďmi. Ich protipólom je princ Inan, Amarin brat, bojujúci s otcovým pohŕdaním a vystupujúci ako antagonista.

"Mágia hrytie a krúti všetko v mojom vnútri, je ako vírus, čo ma ničí znútra. Ale nemám na výber. Nemôžem sa šplhať a zároveň sa oslabiť. Musím nechať temnotu, nech do mňa vstúpi. Keď bojujem so svojou mocou, bodá ma to viac než popálenina, čo mám na hrudi. Zakaždým, keď do mňa udrie myšlienka niekoho iného, cítim mravčenie v koži. Pri každom záblesku emócií druhých sa mi skrivia pery. Mágia sa mi plazí po tele. Je jedovatá, ako tisíc pavúkov sa mi rozlieva po koži. Chce si zo mňa vziať viac. Kliatba si chce preraziť cestu dnu." (str. 156)

Knihy vydavateľstva Tatran sú zážitkom nielen po obsahovej, ale aj vizuálnej a technickej stránke, a nie je to inak ani v tomto prípade. Obálka pôsobí na prvý pohľad jednoducho, ale pri bližšom pohľade oceníte prácu s detailom. Keby ste však zatúžili po pestrejšej pôvodnej obálke, tú nájdete pod prebalom! V celkovom pozitívnom dojme som ochotný prižmúriť oko aj nad jednou zatúlanou hrubicou (str. 225 - je rozdiel zavíjať a zavýjať). Striedanie priamych rozprávačov môže niekedy pôsobiť rušivo, ale každý z nich je osobnostne iný. Tomi Adeyemi sa podarilo vykresliť jednotlivé charaktery s ohľadom na ich pôvod, motiváciu a vnútorné prežívanie. To je zaobalené do neutíchajúcej akcie, žiadna kapitola nie je iba výplňou. Dej uspokojivo graduje až do strhujúceho finále, ktoré vo vás vyvolá dva protichodné pocity - radosť z prečítania dobrej knihy a trpkosť kvôli nutnému čakaniu na ďalšiu časť. Deti krvi a kostí sa u mňa zaradili medzi top série a určite nie som (a nebudem) jediný.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.