M. Monošová - Miluje - nemiluje, idem

23.07.2014 11:28

Martina Monošová nie je v slovenskom literárnom svete nováčikom, na svojom konte má už niekoľko úspešných románov, ako napríklad Zlodeji bozkov, Sladké sny či Lekcie z nenávisti. Koncom júna obohatila domáci trh novinkou Miluje - nemiluje, idem. Hneď na úvod mi nedá nepochváliť obálku, ktorá mi po prečítaní knihy dáva osobitný význam. "Dve" ženy, pokrivené videnie sveta, pozmenené vnímanie seba samého... Je rozdiel medzi tým, ako sa vidí človek sám, a ako ho vidia ostatní. A to je iba jeden z mnohých podnetov, ktoré ponúka román Martiny Monošovej. Jeho dej zaberá niekoľko desaťročí v životoch hlavných postáv, čo poskytuje priestor rozohrať viacero zaujímavých námetov.

Ústrednými postavami sú rovesníčky Kristína a Andrea, spolužiačky z gymnázia. Ich príbeh začína koncom osemdesiatych rokov, kedy ich hlavnými problémami boli prvé vzťahy s chlapcami, obľúbenosť v kolektíve a nepochopenie zo strany rodiny. Kristína patrí medzi najvýraznejšie dievčatá ročníka, užíva si obdiv spolužiakov i Andreinho staršieho brata. Lenže ona má oči iba pre Heňa z vyššej triedy, ktorý o ňu spočiatku nejaví záujem. To sa časom zmení, ale ako Kristína zistí, jej romantické predstavy nenájdu celkom spoločnú reč s realitou. Jeho rodina nie je žiadnym žiarivým príkladom domácej pohody, až toho Kristína začne mať plné zuby a rozhodne sa urobiť hrubú čiaru a začať nanovo v hlavnom meste... Andrea je nespokojná so svojím vzhľadom, uvedomuje si, že popri Kristíne nikdy nevynikne a chtiac - nechtiac sa zmieruje s faktom, že bude vždy hrať druhé husle. Na svadbe svojej sestry Lucie s Heňovým bratom príde v alkoholickom opojení o panenstvo s chalanom, ktorý nikdy nepatril medzi "elitu", čiže ani v tomto smere sa nenaplnia jej ideály... Po pár rokoch na seba obe dievčatá náhodou natrafia v autobuse cestou do rodného mesta, slovo dá slovo a zatiaľ čo Kristína nastupuje vďaka kreativite a jazykovým znalostiam do reklamnej agentúry, Andrea sa stáva novou posilou na sekretariáte. A ich osudy sa opäť prepletajú a vzájomne ovplyvňujú... v rovine pracovnej, osobnej i ľúbostnej.

Martine Monošovej sa podarilo vytvoriť príbeh tiahnuci sa cez niekoľko desaťročí s ľahkosťou a gráciou jej vlastnou. Tí skôr narodení sa iste nostalgicky pousmejú pri spomínaní na roky osemdesiate, na vtedajšiu hudbu, oblečenie... a ostatní aspoň majú možnosť nahliadnuť na časy nedávno minulé. Ustriehnuť dejové odchýlky pri takomto rozsiahlom deji je niekedy kameňom úrazu, no autorka sa rovnomerne venuje obom ženským postavám. A keď už sme opäť pri nich, ich vykreslenie je dostatočne vierohodné - obe oplývajú svojimi typickými vlastnosťami, ich reakcie a konanie sú logické a opodstatnené. Príbehu sa nedá uprieť i nádych tajomna, pretože ide v podstate o retrospektívne rozprávanie - Kristínu a Andreu spoznávame ako zrelé ženy na dovolenke v Turecku, pričom ich vzťah je poznačený spoločnou minulosťou. Čitateľ zákonite prepadne zvedavosti, čo spôsobilo ich rozbroje a ako to napokon celé dopadne. Táto kniha sa Martine Monošovej vydarila, čo sa určite prejaví aj v záujme verejnosti.