M. Manáková - Telo ako trest

02.09.2017 08:14

Mirka Manáková patrí medzi autorky, ktoré sa rozhodne nedajú zaškatuľkovať. V stále narastajúcom počte spisovateliek je vítaným odlíšením, razí si vlastnú cestu a každou knihou prináša nové námety. Inak to nie je ani v prípade románu Telo ako trest z vydavateľstva Elist. Venuje sa v ňom pomerne kontroverznej téme, ktorá nie je v našej literatúre dostatočne prezentovaná. Mirke sa podarilo zrúcať ďalšiu bariéru a ja tlieskam jej počinu. Príbeh o žene v mužskom tele mohol vypáliť kadejako, ale autorka vie narábať so slovami citlivo a vystavať dej, ktorý nesúdi, nekritizuje, ale ponúka mnoho podnetov na zamyslenie a zároveň pobaví. Miestami budete súcitiť s hlavnou postavou, inde sa zas pozastavíte nad priam tragikomickými reakciami ľudí z jej blízkeho okolia. 

"Díval som sa na seba, obdivoval svoju krásu, dlhé vlasy, a vtom mi to došlo. Som normálny? Prvýkrát v živote ma trápili myšlienky, prečo to robím. Radosť z čipky vyhasla pri pomyslení, že fyzicky nie som žena, ale muž. Nedokázal som tie pocity zmeniť. Podväzky, sukne, silonky či šaty... všetko som mal ukryté doma v skrini, ktorú som starostlivo zamykal, aby sa k tomu nebodaj nedostala matka alebo otec. A neskončilo sa to ani v mojich dvadsiatich ôsmich rokoch."

Kristián žije v malej dedine, kde každý každého pozná, a čelí tak omnoho väčšiemu tlaku, ako by zažíval vo väčšom meste. Už odmala inklinoval viac k dievčenským činnostiam a postupne si uvedomoval, že nielenže sa mu páčia muži, ale on sám je uväznený v mužskom tele napriek tomu, že sa cíti byť ženou. Starostlivo ukrýva svoje tajomstvá i pred nabližšími príbuznými, ktorí však preňho nemajú štipku pochopenia. Rodičia sa hanbia za jeho zženštilé správanie a všemožne ho nútia, aby bol "normálny". Kristián si je vedomý ohovárania dedinčanov a rozhodne sa podrobiť miestnej nepísanej morálke - vyhliadne si mladú učiteľku, čerstvú prisťahovalkyňu, ktorá sa zakrátko podrobí jeho príťažlivosti a šarmu. Má v pláne oženiť sa s ňou a uťať tým šíriace sa reči o jeho podivnosti a sexuálnej orientácii. Stojí ho to veľa sebazaprenia, ale je tlačený do kúta a nemá silu vzoprieť sa. Lenže utiecť sám pred sebou je nesmierne náročné a jeho život patrí len jemu. Kristián musí zviesť najväčší boj, aj keď riskuje, že príde o všetko a o všetkých...

"Svoj čas som si vyhradila pre moju matku, ktorá mi celý život dávala najavo, ako veľmi mnou pohŕda. Rozhodla som sa pomôcť žene, ktorá ma síce porodila, ale už v ranom detstve mi nadávala do neschopných hlupákov. Aj keď ma šatila a dávala mi jesť, stále mi prízvukovala, že pánom v dome je ona. Nikdy mi nedala to, čo by malo dostať každé dieťa. Lásku. Pochopenie. Objatie. Jej nevraživosť sa zhoršila, keď zistila, že si v siedmich rokoch obúvam jej topánky a maľujem pery. Už ako dieťa som vnímala, že sa so mnou niečo deje, len som tomu ešte nerozumela. Veľká škoda, že to nevedel pochopiť ani otec."

Telo ako trest nie je ako iné romány, ktoré bežne vychádzajú. Neponúka totiž len bezduchý príbeh o láske, nevere a novej nádeji, čím by sa dal charakterizovať pomaly každý druhý titul, čo u nás vyjde. Mirka Manáková má dar zaujať nevšednými, aktuálnymi témami, prispôsobenými masovému čitateľovi. Na svoje si prídu fanúšikovia medziľudských vzťahov, psychologizácie aj spoločenských románov. Na príbehu sa mi páčilo, že netušíte, ako sa bude ďalej vyvíjať, a okrem hlavného námetu sa venuje aj ďalším. Páči sa mi aj samotný prerod Kristiána, ktorý autorka dokladá aj zmenou pohlavia rozprávača. Rovnako ako spočiatku nevyrovnaného Kristiána si obľúbite aj Luciu, naivnú a neskúsenú učiteľku. Mirka Manáková aj ťaživé momenty dokáže opísať tak, aby ste mali zľutovanie nielen s korisťou, ale aj s dravcom. Telo ako trest je výpoveďou, ktorá by nemala ostať nepovšimnutá. A to najmä v dnešom svete, kde sa napriek otvorenosti stále nájdu skupiny žijúce vo svojom zaslepenom a nenávistnom vákuu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Elist.