M. Kubicsko - Veža elfov
Slovenská fantastika je síce bohatá na rôzne (ne)tradičné príbehy, no vydavatelia akoby sa stále báli siahnuť po čerstvých autoroch. Vydavateľstvo Artis Omnis našťastie nemá problém prinášať na domáci trh aj knihy z tohto žánru, a robí dobre. Okrem osvedčených mien dáva priestor aj novým talentom, čoho dôkazom je aj nedávno vydaná antológia slovenskej fantasy pod názvom Čas hrdinov. Momentálne je ťažným koňom spomínaného žánru novinka Veža elfov, ktorá je voľným pokračovaním románu Štefana Konkola Pohrobok. Ten vyšiel v roku 2008 a predstavil hlavnú postavu Riša, zmietajúceho sa medzi neutešenou rodinnou situáciou a túžbou uniknúť... To sa mu aj podarilo, keď sa dostal do paralelného sveta plného bájnych bytostí a zamiešal sa do ich boja o moc. A práve sem sa môžeme opäť preniesť vďaka Mariánovi Kubicskovi, ktorý sa podujal využiť prvý slovenský zdieľaný svet a dej svojho románu umiestniť do výtvoru svojho predchodcu.
"Svet sa zmenil v jedno veľko bojisko, nebolo radno žiť na samote. Trpaslíci vyhrali jednu bitku nad Šajdánom. Nie však vojnu. Tá sa ťahá už veky. Pomohol im v tom vraj nejaký cudzinec . mladý muž menom Rišo. Ale ten je preč. Stratil sa."
Ak nepoznáte príbeh Pohrobka, nemusíte sa obávať. V úvode knihy je v krátkosti zhrnutý jeho dej, takže vám nebude robiť najmenší problém začítať sa do jeho voľného pokračovania. Dynamický spád a vzťahy medzi postavami vás rýchlo pohltia. Každá z nich má inú motiváciu, cieľ, ktorý chce dosiahnuť, či už ide o vládu nad ríšou, porazenie nepriateľa, alebo pomstu za padlých blízkych. Hneď na začiatku príbehu vám prejde mráz po chrbte, keď je hlavný hrdina Rišo vydaný na milosť a nemilosť elfskej bojovníčke Lamii, ktorá ho chce zniesť zo sveta. No ako to už býva, napokon sa plány pozmenia a príbeh naberá celkom iné smerovanie. Niekdajší protivník totiž ani zďaleka nepovedal posledné slovo a odvážne-neohrabaný vodca trpaslíkov je odhodlaný konečne s ním zúčtovať. Sám to však nedokáže, a tak sa začína nielen púť za víťazstvom, ale aj za vyrovnaním starých účtov a osobných prísah...
"Jeho telo zbĺklo. Tlaková vlna odhodila pobočníka až k plátennej stene. Zrak sa mu zahmlil a keď ho znovu zaostril, uvidel, ako Šajdán levituje vo vzduchu obalený špinavozeleným plameňom. Odporným smiechom dával najavo svoju nadradenosť a opovrhovanie všetkými, čo nemajú v sebe žiadnu mágiu."
Marián Kubicsko má talent na zobrazovanie bojových scén a budovanie napätia; povedal by som, že záporné postavy si vyslovene užíval. Ich schopnosť narobiť čo najviac zla a vznášať sa na predstave o vlastnej neporaziteľnosti dodáva príbehu správne grády a je jasné, že "tí dobrí" to s nimi nebudú mať ľahké. A keď už sme pri nich, miestami som mal pocit, že slúžia práve len ako opozitum k zloduchom. Rišo mi niekedy pripadal trochu "plocho", jeho vnútro či myšlienky ostávali zahalené; možno je to tým, že je z nášho sveta a nie je tým pádom taký zaujímavý ako bytosti z ríše fantázie. V tom prípade je prirodzené, že majú väčší priestor. Zdieľaný svet funguje na plné obrátky, a preto azda veľa neprezradím, ak poviem, že koniec nie je celkom uzavretý. To poskytuje možnosť nielen samotnému autorovi na vytvorenie prípadného pokračovania, ale aj iným nadšencom, ktorí by sa chceli zhostiť úlohy tvoriť príbehy na základe Pohrobka či Veže elfov.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.
Diskusná téma: M. Kubicsko - Veža elfov
Neboli nájdené žiadne príspevky.