O kartách a budovaní sebavedomia (M. Galambošová - Vyveští vám Šimona)

15.07.2016 16:18

Pripadalo mi, že len nedávno som dočítal vydarenú prvotinu Michaely Galambošovej Manipulátor, a svetlo sveta uzrela jej ďalšia kniha. Vysoko oceňujem, že autorka sa nedrží jednej línie, ktorou slovenská literatúra v danom žánrí priam stereotypne trpí, a naplno využíva svoj potenciál. Román Vyveští vám Šimona je totiž odlišný od jeho predchodcu a potvrdzuje tým talent a rozmanitosť tém jeho "stvoriteľky". Rozprávačkou navyše nie je žiadna sebavedomá, príťažlivá osoba, práve naopak. Šimona je u nás priam nevídaný úkaz. Priznám sa, jej prejavy sebaľútosti a silnej sebakritiky mi niekedy až prekážali (a na slovo máti už som takmer alergický), čo je však len dôkazom, ako Michaela svoju hlavnú postavu verne vykreslila. Román sa totiž tvári, že vás vezme do sveta veštenia, no hoci tento námet je jedným z ťažiskových, v prvom rade ide o zmeny v Šimoninom vnútri.

"Ešte som nestihla mať frajera, ale verila som, že keď sa osamostatním, budem si môcť dovoliť aj fitnescentrum, lepšie handy na seba, aj kozmetiku, vďaka ktorej sa mi podarí prekryť večne hnisajúce vyrážky na tvári. Priemerný život v priemernej postave v priemernom paneláku. Nevynikala som v ničom. Iba jednou maličkosťou. Odmalička vidím auru ľudí. Vytuším, kto klame, čo má kto za lubom, ale tým predsa nemôžem oslniť na pracovnom pohovore."

Šimona má ukončenú vysokú školu, ale jej vyhliadky v pracovnej i osobnej oblasti sú pod bodom mrazu. Za všetkým je v podstate jej extrémne nízke sebavedomie spôsobené vzhľadom a domácim prostredím. Rodičia - a najmä jej matka - nemajú pre ňu vľúdne slovo a ešte viac v nej podporujú kritický prístup k sebe samej. Šimona si uvedomuje, že jej život sa musí razantne zmeniť, no snaha o to sa musí uskutočniť jej vlastným pričinením. Veci sa pohnú k lepšiemu (aj keď to tak spočiatku nevyzerá), keď Šimona zo dňa na deň opustí domov a nasťahuje sa k smetiarovi Igorovi. Ten bol kedysi bohatý a ambiciózny, ale momentálne chce žiť bez chorobného vplyvu moci a peňazí. Okrem partnera si Šimona nájde aj prácu - veštenie cez audiotext - a dokonca aj vernú kamarátku, ako vystrihnutú z obálok časopisov. Nič však nie je ako v rozprávke, Šimona je stále presvedčená, že smola a nešťastie len čakajú, kým budú do nej môcť opäť zadrapiť svoje pazúry. 

"Z Jozefínky išli slová ako z chlpatej deky. Ani ju nič netrápilo, ani nevedela, na čo sa spýtať. S vypätím posledných síl som naštelovala tretie oko a poprosila som o to, nech sa mi ukáže to, čo by jej pomohlo. Zároveň som nezabudla poprosiť o ochranu, pretože som si nechcela opäť navodiť stav ukrutnej bolesti hlavy... Jozefína sa mi ukázala. Bolo v nej toľko závisti a bolesti, až ma z toho rozbolel žalúdok. Vždy som si tie pocity spájala iba s prvotriednymi mrchami. Toto bolo iné. Jozefína pôsobila zakríknuto, poddajne, niečo ako ja, iba v chudšej verzii. No v skutočnosti nenávidela celý svet."

Šimonin príbeh vás určite zaujme. Odvíja sa rýchlo, dynamicky, hluché miesta by ste hľadali iba ťažko. Šimona ako osobnosť vstupuje do rôznych (kontrastných) vzťahov, predovšetkým s matkou a Igorom. Ten na mňa najprv pôsobil príliš idealisticky, ale našťastie ani tu autorka nesklamala a napokon aj on bol človek z mäsa a kostí ako každý iný. Zážitok z čítania mi trošičku pokazila redaktorská úprava. Chýbajúce čiarky by sa ešte dali prehrýzť, no keď dôjde k zameneniu dresu a drezu, vyznie to nechcene vtipne (str. 96). Dokonca natrafíte aj na väčšie nepozornosti. Šimona si napísala na počítači pravidlá, ktorými sa chcela riadiť. Vytlačila si ich na strane 48, avšak na strane 137 vraví, že je rada, že si ich nevytlačila... Ide našťastie len o malé chybičky krásy. Román Vyveští vám Šimona vás pobaví a zároveň prinúti zamyslieť sa. Šimona je ako postava skvelo prepracovaná, ani jej postupná zmena nie je večná, v ľuďoch stále drieme ich skutočné ja. Michaela Galambošová výborne ukazuje, ako dokáže prostredie človeka zmeniť a niekedy postačí vymaniť sa z neho, aby spravil ďalšie potrebné kroky. Šimona, hoci to tak na začiatku vôbec nevyzerá, môže v závere slúžiť ako vzor. A v tom (a, samozrejme, vo svete nadprirodzena, ktorý je nesporne zaujímavý), spočíva najväčšie plus.