Milovala som Ľudovíta Štúra (M. E. Hajduková - Nepriznaná)
Ako slovenčinár a zároveň fanúšik literatúry a dejín 19. storočia som s nadšením privítal oznámenie, že Michaela Ella Hajduková sa ide pustiť do spísania jedného z najznámejšich vzťahov nášho velikána. Znelo to priam ako herkulovská úloha, pretože osobnosť Ľudovíta Štúra je natoľko komplexná a komplikovaná, že úsilie vštepiť mu "ľudskosť" a pritom zachovať jeho gloriolu mohlo dopadnúť rôzne. Po prečítaní Nepriznanej však môžem s uspokojením vyhlásiť, že autorka dosiahla svoj cieľ s náležitou vážnosťou a zároveň ústretovosťou voči širokej škále čitateľov. Ťažko povedať, komu je román určený. Aj v tom tkvie jeho devíza - môže po ňom siahnuť prakticky ktokoľvek - romantici, historici, jazykovedci, muži, ženy, dokonca aj študenti, ktorí si chcú rozširiť obzory a vedomosti.
"Stál s rukami založenými na prsiach a díval sa kamsi preč na Dunaj. Pozorovala som ho a videlo sa mi, že je akýsi nepokojný, zamyslený, akoby ho čosi trápilo. Čo som však mohla vtedy vedieť o mužoch? Čo som mohla vedieť o citových poryvoch ich duše? Čo som mohla vedieť o ňom samom? V tej chvíli, vtedy na tom starom hrade som ešte netušila, že práve ja ho trápim. Moja prítomnosť i neprítomnosť. Že som ako črep v jeho srdci."
Keď sa mladej docentke zrúti svet, utiahne sa do ústrania a útechu nachádza len v písaní historických románov, ktoré ju aspoň na nejaký čas dokážu preniesť mimo reality. Keď sa pustí do písania o Ľudovítovi Štúrovi, odrazu sa nevie pohnúť ďalej. A práve vtedy zažije čosi ozaj nečakané... Stávame sa svedkami vzťahu Ľudovíta s Adelou Ostrolúckou od jeho počiatku až po staré známe "až kým nás smrť nerozdelí". Adela patrila medzi výnimočné ženy svojej doby, bola vzdelaná v rôznych oblastiach, prejavovala záujem o ľud, ich reč i tradície. Najprv vďaka vplyvu rodičov, potom cez svoju slúžku Agnešku a napokon redaktora a učiteľa Ľudovíta, ktorý jej otvoril dvere do celkom nového sveta. Adelka, ako ju volal iba on, čoraz viac preniká do slovenskej národnej problematiky a jej obdiv voči nekorunovanému vodcovi Slovákov stúpa čoraz viac. Jej otec ho vo veľkom podporuje, a tak sú v stálom kontakte. Adelu rodičia nikdy nenútili do vydaja a ona sama po manželovi netúžila. Nečudo, jej srdce si ukradol muž s nižším spoločenským postavením, ale zato s ohromným odhodlaním a zápalom, čo pretrvá veky...
"Vždy som si myslela, že z niečoho pravdivého musí prameniť výrok Zíde z očí, zíde z mysle, ale hlboko som sa mýlila. Nevidela som ho celé mesiace, a predsa som nevedela zabudnúť. Ba čo viac, srdce mi horelo pri každej myšlienke naňho. A ešte viac horelo, keď som si pomyslela, že on možno na mňa dávno zabudol. Občas som bola svedkom oteckových a strýkových rozhovorov... Niekedy vraveli i o Ľudovítovi, a tak som vedela, čo sa práve robí. A nebolo to dobré. Malý Adam mal pravdu. Na konci leta sa dedinami ako víchor začali šíriť letáky. Bije zvon slobody!"
Ako je u Michaely Elly Hajdukovej zvykom, príbeh sa neodvíja iba v jednej rovine a aj tu nájdeme prvok mystiky. Vzťah Ľudovíta a Adely je ohraničený súčasnosťou, kedy sa nešťastná autorka snaží preniknúť do ich sveta v 19. storočí a pritom ju navštívi duch samotného Ľudovíta Štúra. Spočiatku mi to pripadalo zbytočné a s ohľadom na hlavnú tému možno trochu znevažujúce... ALE! Svoj postoj som diametrálne pozmenil, keď sa v závere autorka s dušou Adely prechádzala po rodinnom kaštieli Ostrolúckych a pritom si vybavovala všetky spomienky na ľudí a miesta, ktoré poznala. V tej chvíli mi naskočili zimomriavky, bol to skvelý ťah. Príbeh platonických zaľúbencov je romantický aj poučný. Miška Hajduková sa dotkla všetkých významných činov Ľudovíta i štúrovcov všeobecne, čiže knihu môže poľahky čítať aj ten, kto nemá o tomto období veľa poňatia. Samozrejme, nejde o vyslovene reálny príbeh, ten pozná len samotná história, ale nikde nie je napísané, že sa to nemohlo odohrať práve takto. No rád by som veril, že Ľudovít a Adelka zažili tie krásne chvíle, ktoré Nepriznaná zobrazuje s takým citom. A dodatočným bonusom je skvelý názov.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.
Diskusná téma: Milovala som Ľudovíta Štúra (M. E. Hajduková - Nepriznaná)
Neboli nájdené žiadne príspevky.