Dôsledná sonda do zraneného vnútra (M. Blšáková - Skrátka mi preplo)

08.08.2015 13:54

Mária Blšáková má síce na svojom konte zatiaľ iba dve knihy, ale napriek tomu si dovoľujem tvrdiť, že medzi početnými slovenskými autorkami si vydobyje pevné miesto. Čítal som oba jej doterajšie tituly - poviedkový Kaleidoskop i román Skrátka mi preplo, prvú časť dvojdielneho románu o "zosypanej" Eme. Na základe nich usudzujem, že autorka sa v každej knihe snaží priniesť niečo nové, nejde len o recyklovanie otrepaných tém, akých nájdeme v súčasnej tvorbe neúrekom. Čo však oceňujem ešte viac, je jej bohatý jazyk a štylistika. Neberie si servítku pred ústa, veci a pocity pomenúva pravým menom a často vás pobaví prekvapivými slovnými hračkami. Zjavne je jej blízky sarkazmus, ale zároveň aj nadhľad a sebairónia. Nejde iba o plačlivú sebaľútosť, ale aj o vyrovnávanie sa s vnútorným utrpením a nesmierne náročné nachádzanie novej chuti do života. Názov románu Skrátka mi preplo však každopádne napovedá, že rozprávačka Ema to nebude mať ľahké...

"...a potom som jej z rúk zobrala poháre a vychrstla mu ich obsah do ksichtu. Moje ruky ho zdrapili za vlasy a z hrdla sa mi ozval vresk, ktorý vydesil dokonca aj mňa. Keď ma od neho odtrhli, schmatla som fľašu šampanského a hodila ju do sklenenej vitríny za barom...Mlátila som okolo seba, vrieskala, rozbíjala všetko, čo mi prišlo do cesty. Vraj som tej krave roztrhala šaty a pohrýzla niekoho do ruky...matne si spomínam, ako ma zdrapili dva páry silných rúk a odvliekli do sanitky."

Ema si na radu psychiatra vedie denník, do ktorého si zaznamenáva svoje skutky, pocity, vnemy, jednoducho všetko, čo tvorí jej aktuálny životný kolorit. Má presne rok na to, aby sa týmto spôsobom vyrovnala so svojimi problémami a dostala zo seba každú ťažobu a zlú spomienku. Spočiatku to vníma s pre ňu typickým pohŕdaním, neverí účinku terapie, ale postupne sa čoraz viac ponára do svojho vnútra a odhaľuje bolestné pravdy. Počas vianočných sviatkov sa dozvedela novinky, ktoré prevrátili jej svet naruby. Nielenže pred časom podstúpila na popud ženatého milenca interrupciu, ale po svojom rozvode napokon na firemnom večierku vyhlásil, že sa bude znovu ženiť. Avšak nie s ňou, ale s jej kolegyňou. Amok, ktorý nasledoval, doviedol Emu k liečbe na psychiatrii. Ešte potrvá mesiace, kým sa opätovne postaví na nohy, vyrovná sa s minulosťou, príde na meno svojim nepriateľom a bude schopná zase niekomu veriť. Problémom sa pre ňu stávajú aj bežné každodenné úkony, nemá chuť ani vstať z postele, chudne a jedinou "živinou" je pre ňu víno. Pre jej činy ju odvrhla aj vlastná rodina a jej lekár je prakticky jediná osoba, s ktorou prichádza do kontaktu. No žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí, a aj Ema postupne nadobúda stratené sebavedomie. Vlastným i pričinením i zásluhou iných ľudí, najmä mladej modelky a kamarátky, ktorá jej dohodí nový kšeft...

"Po návrate z nemocnice som mala pocit, že som sa opäť narodila, no do úplne iného sveta, v ktorom musím hneď vedieť chodiť, rozprávať a spoliehať sa sama na seba. Poviem vám úprimne, ten pocit nie je nič extra. Napriek tomu som tu a pokúšam sa nadviazať kontakt sama so sebou. Hľadím na seba ako na cudzinca a skúšam vo svojom vnútri objaviť niečo, čo by mi stálo za kúsok lásky. Popri všetkom smutnom a traumatizujúcom, čo mi podstatným spôsobom zmenilo život, sa dobré veci neprestali diať, len sa musím naučiť rozpoznať ich."

Ťažko povedať, kam sa žánrovo zaraďuje román Skrátka mi preplo. Mieša v sebe denníkové zápisky, psychologickú hĺbku, ženskú literatúru a spoločenské témy. Mária Blšáková je jednoducho autorka, ktorá sa nedá len tak zaškatuľkovať. A to je veľké plus. Niektorí čitatelia by si mali dať pri čítaní jej novinky pozor, pretože autorka tne do živého a neraz pri vnútorných poryvoch hrdinky spoznajú sami seba. Stalo sa to aj mne, prečo to nepriznať? :D Možno by príbehu nezaškodilo trochu viac dynamiky v úvode knihy. Dôvod, prečo sa Ema dostala na dno aj samotný dej sa rozbieha až okolo päťdesiatej strany, dovtedy ide viac-menej len o sled jej myšlienok a zdrvujúcich pocitov. Na druhej strane, pre pochopenie jej motivácie a rozpoloženia je to však dosť podstatné. Mária Blšáková vie, ako narábať so slovom a verím, že ešte nepovedala to povestné posledné...