S nadhľadom je život krajší (M. Blšáková - Kaleidoskop)

05.06.2015 15:00

Ak ste náhodou doteraz ešte nepočuli o slovenskej spisovateľke Márii Blšákovej, je pravdepodobné, že čoskoro už pre vás jej meno nebude neznáme. Niektorí jej meno azda zaregistrovali na portáli Mám talent, ktorý dal priestor neopozeraným, odhodlaným literárne nadaným jedincom. Od hojne navštevovaných príspevkov a množstva pozitívnych komentárov bol napokon už len krôčik k zaujatiu vydavateľa. Napokon sa tak stalo a už čoskoro autorka predstaví vo vydavateľstve Marenčin PT svoj román Skrátka mi preplo. Ako už aj názov napovedá, pre Máriu Blšákovú je typický nadhľad, (seba)irónia a vnášanie prvkov láskavého humoru aj do ťaživých životných situácií. To sa výrazne prejavuje aj v jej debute - zbierke poviedok Kaleidoskop, kde dokazuje, že všetko má svoj význam a často kráčame po vopred určenej ceste, hoci môžeme sami seba presviedčať o opaku... 

"Môjmu bystrému štyridsaťročnému očku (aj druhé má toľko, ale v tej chvíli je prižmúrené, brániac sa ostrým slnečným lúčom) neujde, že autobus, ktorý príde, zažije poriadnu nakladačku. Na sekundu bojujem s nevôľou, plynúcou z predstavy seba ako sardinky, ale fakt len na chvíľu. Som predsa mladá a krásna. Mám na sebe úžasnú sukňu a tričko, ktorého výstrih je ako košík s čerstvo upečenými - chutne a lákavo vyzerajúcimi žemličkami."

Pätnásť samostatných príbehov vás určite chytí za srdce. Už aj na základe nich vidno, že Mária Blšáková sa nestratí ani v rozsiahlejšej próze. Niektoré postavy totiž sa totiž vyskytnú vo viacerých poviedkach (alebo aspoň zmienka o nich), až sa napokon spoločne stretnú a vy si uvedomíte, ako šikovne boli ich cesty poprepletané. Vzhľadom na heslo knihy - Nič nie je náhoda - sa autorka skutočne vžila do roly sudičky určujúcej smer ich osudov. Či už ide o predavačku v strednom veku, mladého gaya, staršieho povaľača, alebo sukničkára, všetci sú zobrazení natoľko reálne a citlivo, že niet pochýb o empatii ich "stvoriteľky". Sú jedineční, a pritom celkom obyčajní. To vás primeje zamyslieť sa i nad osobami vo vašom okolí, popri ktorých možno denne prechádzate a okrem pozdravu či slabého úsmevu sa medzi vami nerozvinie bližší kontakt. Pritom každý prežíva svoje radosti, smútky, trápenia i nádejné očakávania. Mňa osobne najviac chytili za srdce poviedky Pozitívne myslenie a Vajcoškrab. Prvá pre veľkú dávku nadhľadu a humoru v každodenných situáciách a druhá pre nachádzanie krásy v rokmi vybudovanom vzťahovom stereotype. Samozrejme, aj ostatné stoja za pozornosť, ale láskavý humor hrá u mňa jednoducho prím :-)

"Dni plynú a Katka sa neozýva. Potvorka tvrdohlavá. Začínam sa hnevať. Samozrejme, že na ňu. Za celé tie roky som ju ani raz nepodviedol. Nevravím, že chuť nebola. Usmievam sa v duchu. Chlap potrebuje svoje tajomstvá a ženy sú také krásne a voňavé. Ale vždy som si svoje nazbierané chute doniesol domov, takže nakoniec z toho mala osoh ona. Stavím sa, že si tiež predstavovala vedľa seba Banderasa, keď som jej funel do ucha. Zvláštne, táto myšlienka ma až tak nepobavila."

Kaleidoskop je naozaj vydarený debut. Ak to takto pôjde ďalej, Mária Blšáková si čoskoro vybuduje stabilnú čitateľskú základňu. Pretože - a to hodnotím veľmi pozitívne - má svoj osobitý štýl, ktorým sa výrazne odlišuje od množstva súčasných autoriek. Jej príbehy sú hravé, pestré a tvoria víriacu sa zmes, ktorá zakaždým prinesie niečo nové. Autorke držím palce a už teraz som zvedavý na jej román, spomínaný v úvode.