M. Blšáková - Anna a Šarlota

12.06.2016 12:36

Mária Blšáková má za sebou štyri knihy (ťažko povedať, či len, alebo už), no som si istý, že keby som netušil, že je autorkou ona, podľa textu by som to ľahko rozpoznal. A to je viac než potrebné, pretože dobrý autor si musí vypracovať vlastný štýl, aby nezapadol medzi ostatných, ktorých počet rastie v súčasnosti ako huby po daždi. Som rád, že aj v románe Anna a Šarlota nájdeme Blšákovej typický humor, nadhľad a slovné hračky, čím dokazuje nielen úctu k rodnému jazyku, ale aj rozprávačskú zručnosť. Tentoraz sa presunieme do Považia, kde sa prepletú osudy dvoch rodín. Samozrejme, nechýba láska a romantika, no autorke slúži ku cti, že sa vyhýba klišé a ani jej postavy nie sú práve vzorom fyzickej či psychickej dokonalosti. Po prečítaní anotácie som sa trochu obával, či nepôjde o ďalšiu triviálnu vzťahovku, ktorá bude pre zmienený hendikep tlačiť na pílu, ale našťastie opak je pravdou.

"Pomaly vychádzame z dvora a potom sa rútime ulicou. Srdce mi búši až kdesi v očných buľvách. Ak toto prežijem, prisahám, že odnesiem do kostola kyticu ruží. O dvadsať minút neskôr mi Šimon vraví, že sa už môžem pustiť, lebo mu roztrhám bundu. Anna s otcom mi pomáhajú postaviť sa na maslové nohy. Celú ma trasie, no adrenalín v žilách ma napĺňa i iným pocitom. Musím uznať, že to bol fantastický zážitok. Odrazu sa mi v mysli vynorí mama. Bože, nedala som jej vedieť."

Šarlota už tridsať rokov žije s matkou v rodnom dome a nezdá sa, že by sa to malo tak skoro zmeniť. Nemá vzťah, prácu ani žiadnu víziu, čo by mohla narušiť jej neželaný stereotyp. Za väčšinu svojej smoly viní chorobu, vplyvom ktorej sa musí pohybovať za pomoci barly. Kvôli nej ju väčšina ľudí odsudzuje a nie je práve zdrojom príťažlivosti. Keď už má všetkého dosť a chce situáciu riešiť nadmieru radikálne, zoznámi sa s Annou, ktorá sa veľmi rýchlo stane jej najlepšou priateľkou. Tento vzťah akoby vniesol svetlo do Šarlotinho života. Konečne má spriaznenú dušu, ktorej si môže vyliať svoje bôle aj radosti, ale zároveň ju prijme aj jej rodina. Šarlota je nadšená, že má možnosť spoznať aj iné zázemie ako je to jej - poznačené strachom, kontrolou, citovou manipuláciou a kedysi aj násilím. Najväčšou zmenou však predstavujú dvaja Šimonovia - ten mladší padne do oka Šarlote, hoci ju odrádza jeho tieňom zastretá minulosť, a starší je možno dávnou láskou Šarlotinej mamy. Azda by nová krv mohla zlepšiť aj ich vzájomné vzťahy, poznamenané dlhročným spolunažívaním a odkázaním jedna na druhú. To by však znamenalo zmeniť svoj postoj k životu, čo je niekedy najťažšia úloha zo všetkých...

"Chvíľu váha, no potom zo seba vysúka, že otec motorky neznášal. Fíha! Tak kým sa nechala moja nevinná a vždy dokonalá matka vyvážať? Svojej otázke dávam zvukovú podobu a zamrzí ma ironický podtón, ktorý mi v hlase zaznie. Tvári sa ako námesačná. Rozpačito si uhládza zásteru a zjavne hľadá slová. Vtom jej čosi napadne. Rýchlo vstáva a mizne v spálni. O pár sekúnd je späť. V ruke drží tri zažltnuté fotky. Na prvej stojí strojene s rodičmi pred domom starkých... Dedko zazerá ako čert. Presne takto si ho pamätám. Akoby nemal tvár, ale masku, ktorú nikdy neskladal. Jeho dcéra pôsobí ustráchane."

Mária Blšáková zvolila dosť netypický prístup - dve postavy (a obe v podstate hlavné) pomenovala rovnako. Anna je Šarlotina matka i jej najlepšia kamarátka. Nemusíte sa však báť, že by sa vám v deji mýlili. Obe sú diametrálne odlišné, a to nielen vekovo. Autorke sa podarilo skvelo vykresliť vzťah rodiča a dieťaťa založený na prílišnej opatrnosti, kontrole a obavách. Zároveň ale poukazuje na zaujímavý fakt, že dieťa niekedy zabúda na to, že jeho rodičia neboli rodičmi vždy a ako mladí mali svoje túžby a sny. A tak aj Anna odkrýva svoju minulosť a Šarlota ju tak dokáže lepšie pochopiť. A keď už som pri Šarlote, aj u nej zažijete vlastný postup. Najprv vám možno nesadne - je trochu zatrpknutá a sebaľútostivá, ale rýchlo začne ukazovať svoju sarkastickú a veselú povahu. A to najmä v spojitosti s jej kamarátom a susedom Rišom, ktorý je studnicou vtipných hlášok. Prvá polovica knihy slúži skôr na predstavenie postáv a rozvíjanie zápletky a druhá vám potom ubehne tak rýchlo, že vám to bude až ľúto. Anna a Šarlota je ďalším vydareným titulom Márie Blšákovej a ja dúfam, že už má pre nás pripravený nejaký iný.