Ľudskosť ako komodita v hre mocných (K. Follett - Piliere moci)

15.04.2019 10:46

Každý Follettov román je zážitok, a to vo viacerých smeroch. Niekto ocení košatý dej, iný psychologickú kresbu, ďalší zase historické pozadie a jeho nenásilné zapracovanie do príbehu. Piliere moci pokračujú v tradícii silných, navzájom prepojených osudov väčšieho počtu postáv, čo je základ vydarenej ságy. Už po obrátení prvej stránky budete mať pocit, že ste sa ocitli v devätnástom storočí, kedy kapitalizmus pevnou rukou písal svoje dejiny a pocity boli odsúvané bokom v prospech peňazí, vplyvu a politiky. Ken Follett ukazuje, že bankárske prostredie nie je len prvkom súčasnosti a že žiť v tieni bohatých a mocných bolo kedysi ešte náročnejšie než dnes. Robí to však so šarmom jemu vlastným, nič nepredkladá ani nepoúča. Moralizovanie necháva na rozhodnutí čitateľa, jeho postavy na to ponúkajú dostatok možností. 

"Vypočúvanie dopadlo dobre. Micky nasadil svoj najotvorenejší a najúprimnejší výraz a vyrozprával príbeh, ktorý si s Edwardom vymysleli, ale v kútiku duše sa bál. Pokiaľ išlo o pravdu, Briti sa vedeli správať nesmierne pokrytecky, a keby pravda vyšla najavo, ocitol by sa vo vážnych ťažkostiach. No súd bol taký očarený príbehom chlapčenského hrdinstva, že ho nik nespochybnil." (str. 26)

V centre diania sú bývalí spolužiaci z chlapčenskej internátnej školy. Každý z nich má iné sociálne postavenie, ale zdieľajú spoločný sen - vybudovať si pevné miesto vo svete významných patriotov a získať rešpekt. Motivácia sa odlišuje, či už ide o vymanenie sa z rodinných okov, získanie stratenej prestíže alebo jednoducho snahu užívať si pohodlie a luxus. Okrem toho ich spája aj tragická udalosť - utopenie ich spolužiaka, ktoré ostalo zahalené tajomstvom a len úzka skupina pozná pravdu. Zdá sa, že rokmi sa skutočnosť pochovala, ale celý čas išlo len o povestné ticho pred búrkou. Páči sa mi, ako sa Ken Follett pohráva s čitateľmi. Hneď v úvode sú napríklad v popredí kamaráti Micky a Edward, ktorých činy vyznievajú ako šibalské uličníctvo. Vzápätí sa však nálada mení a odrazu sú z nich záporáci a vaše sympatie sa presunú inam. To však neznamená, že by boli zloduchmi neustále - aj tu sa prejavuje autorovo rozprávačské majstrovstvo. Ukazuje, že za zlom sa neraz skrýva iný príbeh, urkytý pod nánosom ambícií a arogancie. 

"Micky sa od zúfalstva zavrtel. Ešte niekoľko sekúnd a Tonio vojde do bezpečia budovy. Potom policajti zabočili za roh a stratili sa z dohľadu. Micky kývol svojim dvom komplicom. Tí rýchlo konali. Skôr ako Tonio stihol dôjsť ku vchodu do hotela, chlapi ho zdrapli a zatiahli do najbližšej uličky. Stačil skríknuť, no hneď ho umlčali. Micky odhodil nedofajčenú cigaru, prešiel cez cestu a vkročil do uličky. Chlapi zapchali Toniovi ústa šatkou, aby nekričal, a mlátili ho železnými tyčami. Spadol na zem a hlavu a tvár už mal od krvi." (str. 270)

Dej zasahuje do obdobia rokov 1866 až 1892. To je viac než dosť priestoru na rozohratie partie, kde si nikto nemôže byť istý, akým smerom sa uberie jeho osud. Ken Follett ostáva verný svojím postupom a jeho priaznivci si prídu na svoje. Príbeh vás vtiahne už od začiatku a fascinovane ho budete vyhľadávať v každej voľnej chvíli. Žiadna kapitola či jej časť nie je nadbytočná, autor pracuje so stavbou deja zručne a pútavo. Časové skoky pritom nepôsobia rušivo, prechod medzi jednotlivými obdobiami je plynulý a logický. Piliere moci sú exemplárnym príkladom, ako sa dá skĺbiť rodinná sága s históriou, a pritom zachovať moderný nádych. Follettove postavy by sa ľahko uchytili aj v dnešnom svete, ale 19. storočie im predsa len svedčí o niečo viac. A keď už som pri tom, musím pochváliť aj všetky možné prostredia, chute a vône, ktoré číhajú na čitateľa. Niekdajšie reálie sú tu živé ako málokedy, tak to využite a knihu neobíďte. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.