Ľudské utrpenie ako hudobný podklad (J. Deaver - Poslední hodina)

02.01.2018 15:22

Keby som bol poverčivý, od trinásteho prípadu Lincolna Rhyma by som asi očakával úpadok kvality a autorovej originality. A zbytočne. Jeffery Deaver je stále v skvelej forme a Poslední hodina je toho dôkazom. Ba čo viac, dejiskom už nie je tradičný New York, ale krásne, slnečné, temperamentné a kultúrne bohaté Taliansko. Sérii (samotný román nevynímajúc) to prospelo. Celková atmosféra je výraznejšia a nové postavy priniesli do príbehu svieži vietor. Autor aj tentoraz postupuje podľa zaužívanej schémy s páchateľom sériových zločinov, ktorého odhalenie nie je konečnou stanicou a (očakávaný) zvrat poženie celý dej ešte ďalej. Rozuzlenie mi síce pripadalo už trochu pritiahnuté za vlasy (ako to, napokon, priznala aj samotná Amelia Sachsová), ale faktom stále ostáva, že Poslední hodina je exemplárnym príkladom vydareného kriminálneho psychotrileru. 

"Jak dlouho, přemýšlel Rhyme, dokáže člověk takhle stát, než spadne nebo svěsí tělo, než mu nohy vypovědí službu nebo ztratí vědomí... a podlehne drtivému sevření oprátky? Na rozdíl od tradičních poprav by tenhle pád nelozmil muži vaz, ale pomalu a trýznivě by ho uškrtil. Hudba na videozáznamu zvolna zpomalovala a s ní zpomalovaly i steny - stále byly dokonale synchronizované s povznášející hudbou."

V New Yorku dôjde k únosu, pri ktorom si chce páchateľ nahrať zvuky trápenej obete. Pripraví jej pascu, spočívajúcu v hrozbe uškrtenia, a videozáznam z popravy zverejní na internete. Polícia okamžite kontaktuje konzultanta a kriminalistickú kapacitu Lincolna Rhyma. Mladého podnikateľa sa tímu podarí nájsť, ale únosca (ktorý si vyslúži prezývku Skladateľ), im utečie. A to dokonca za hranice - do Talianska. Keď tam dôjde k ďalšiemu zločinu, newyorská skupina balí kufre a ocitá sa v slnkom prehriatom Neapole. Tu musí čeliť nielen nevšednému páchateľovi, ale aj miestnej byrokracii, predovšetkým v podobe neohrozeného prokurátora. Členom vyšetrovacieho tímu sa stáva aj neskúsený, ale o to aktívnejši "lesný policajt" Ercole. Skladateľ nezaháľa a čoskoro sa v jeho modus operandi ukazuje určitá schéma. Taliansko je zaplavené vlnou utečencov a únosca sa zameriava práve na nich. Ako do toho však zapadá prvý únos v Amerike? A ako byť o krok popredu pred narušeným človekom, ktorý všetko podriaďuje gréckej múze a chce svojimi činmi dosiahnuť vytúženú Harmóniu?

"Letecké palivo naznačovalo blízkost letiště a ingredience používané v libyjské kuchyni ukazovaly na stánky pro uprchlíky v okolí utečeneckýho tábora, jako bylo Přijímací centrum. Capodichino. A přesto... I u těch nejsolidněji a nejelegantněji sestavených hypotéz se někdy stane, že je zhatí tragická chyba - a jedna taková nastala i v tomto případě... Skladatel učinil přesně to, co Rhyme a ostatní předpokládali. S jednou malou odchylkou: tentokrát se neobtěžoval natočit stěnání unesené osoby a použít ji jako rytmický základ valčíku. Prostě oběti podřízl hrdlo, nechal na mistě podpis v podobě oprátky a utekl."

Páčili sa mi zmeny, ktoré autor zapracoval do rozbehnutej série. Okrem prostredia a postáv ide aj o hlavného zloducha. Výnimočne nejde o sériového vraha, hoci isté paralely sú na mieste. Taliansko bolo skvelou voľbou. Nielenže ponúka nepreberné možnosti s ohľadom na dejiny a reálie, ale zároveň je aj jedným z centier európskej prisťahovaleckej krízy. Jeffery Deaver pristupuje k tejto pomerne kontroverznej téme citlivo a objektívne, ukazuje ju z rôznych strán a konečný názor necháva na čitateľa. V závere príbehu sa vyskytol náznak, že Lincoln Rhyme a Amelia Sachsová by sa mohli za hranice vydať aj častejšie, čo by som neskonale uvítal! Niežeby nebol New York zaujímavý, ale predsa len je častým miestom deja a aj u iných spisovateľov a už je trochu tendenčný. Poslední hodina patrí u mňa k najlepším dielom série - vďaka Taliansku, skvelým postavám a rozuzleniu, ktoré sa rozhodne nedá predvídať. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.