Minulosť ani zďaleka nezomiera (L. Theilsová - Bez stopy)

27.11.2016 14:01

Medzi fanúšikmi kriminálok a psychotrilerov sa už nájde asi málokto, kto by aspoň raz nesiahol po severskej literatúre a nepresvedčil sa o jej kvalite. Prím hrajú predovšetkým Nóri a Švédi, ktorých mrazivá atmosféra vám preniká až do najhlbšieho podvedomia. Priznám sa, že dánska a fínska tvorba ma až tak nezaujala, no pri autorke Lone Theilsovej som sa rozhodol dať Dánom opäť šancu. Anotácia jej románu Bez stopy mi totiž pripomenula knihy Lizy Marklundovej, kde sa takisto spájalo policajné vyšetrovanie so svetom žurnalistiky. A urobil som dobre. Príbeh má síce možno trochu pomalší rozbeh, ale vynahrádza to budovaním napätia a kladením viacerých otázok. Nora Sandová ani netuší, ako ju nečakaná náhoda môže priviesť na stopu dávneho zločinu. A ako správna novinárka nebude mať pokoj, kým nedostane všetky odpovede.

"Pokiaľ chcela v čitateľoch vzbudiť aj po toľkých rokoch záujem o tieto dve zmiznuté dievčiny, bude nútená vyrozprávať im, kým naozaj boli. Nore bolo zrejmé, že už len fakt, že tento prípad je možno spojený s osudom britského masového vraha, by sám osebe stačil na senzáciu a zabezpečil by časopisu dostatočný predaj. Iba predstaviť príbeh krvilačného vražedného Brita však nestačí."

Nora Sandová má záľubu v zbieraní starých kufrov. Na jeden obzvlášť vydarený kožený exemplár natrafí v malej anglickej dedinke. Doma zistí, že v kufri sa nachádzajú staré fotografie, a na jednej z nich spozná dánske dievčatá, ktoré v osemdesiatych rokoch zmizli počas cesty trajektom. Obe boli chovankyne sociálneho zariadenia a ich strata z povrchu zemského vyvolala veľký ohlas. Ešte aj po rokoch sa k nim médiá vracajú a označujú ich za jeden z najzáhadnejších prípadov. Nora tuší, že natrafila na novú stopu, a kontaktuje niekdajších vyšetrovateľov. Tí však nemajú veľkú dôveru v nové stopy ani v samotnú Noru, v ktorej vidia iba senzáciechtivú novinárku. Nora sa nedá odradiť a čoskoro musia uznať, že na jej otváraní starých otázok predsa len niečo bude. Spája sily aj so svojím bývalým spolužiakom, ktorý pracuje v Scotland Yarde, a nachádza súvislosti medzi dievčatami a majiteľom kufra - neslávne známym britským masovým vrahom, odpykávajúcim si trest vo väzení. Boli azda jeho obeťami? Kde sú potom ich telá? Nora netuší, že hoci od zmiznutia ubehlo bezmála tridsať rokov, jeho dôsledky pretrvávajú ešte aj dnes...

"Trvalo jej zlomok sekundy, kým spoznala vyblednutú snímku. Čierne diery tam, kde kedysi boli oči, ústa otvorené dokorán a krv valiaca sa z čiernej dutiny. Jean Eastmanová. Obeť nájdená v kufri Hixovho auta. Objav vedúci k jeho zatknutiu. Nora otočila fotografiu. Toto sa stane s dievčatkami, ktoré vidia a hovoria príliš veľa, stálo na druhej strane veľkými hranatými písmenami. Srdce sa jej začalo trepotať ako vrabec, ktorý omylom vletí do domu. V panike naráža okolo seba, do stien a skiel a nevidí, že človek už otvoril všetky dvere a okná, aby mu umožnil vyletieť."

Zo začiatku sa mi zdalo, že dej je postavený na priveľkých náhodách. Náhodou Nora kúpi kufor, nešťastnou náhodou sa z neho vysypú fotky dievčat, náhodou v knihe kúpenej na letisku natrafí na zmienku o masovom vrahovi... Potom sa však príbeh ustáli a náhody začnú ustupovať logike a dôsledkom činov postáv. Zaujímavý je medzinárodný rozmer prípadu - Nora sa presúva medzi Dánskom a Anglickom, čím román nadobúda širšie rozmery (doslova) a môže čerpať atmosféru z oboch prostredí. Súvisí to so samotnou autorkou Lone Theilsovou, ktorá podobne ako jej hrdinka Nora Sandová dlhé roky pôsobila ako londýnska korešpondentka dánskych novín. Séria s úvodným dielom Bez stopy sa už v krajine pôvodu rozrástla o ďalší titul, takže ostáva už len dúfať, že sa aj my dočkáme jeho prekladu.