L. Riečanská - Nikdy mi nebolo lepšie
Lenka Riečanská nie je pre slovenskú verejnosť neznámou autorkou. Na svojom konte má už štyri úspešné romány a jej najnovší - piaty - len potvrdzuje jej spisovateľské kvality. Potešilo ma vedomie, že autorka sa prvoplánovo nesnaží vyvolať u čitateľov sympatie s hlavnou postavou. Tá je totiž (aspoň spočiatku) pomerne nedotklivá, uštipačná a ak sa veci nevyvíjajú podľa jej predstáv, aj krajne nepríjemná. Každý z nás má zlé dni, no keď sa z nich stane celé obdobie, navyše znepríjemňované nevhodnými osobami, všetko získava omnoho pochmúrnejší nádych. Autorka sa skvelo pohráva s myšlienkou, že nič netrvá večne - či už ide o vzťahy, priateľstvá, dobre alebo zlé časy, všetko raz skončí. A niekedy bez toho, aby sme o to sami pričinili či o to dokonca stáli...
Hlavnú hrdinku Anetu spoznávame ako pomerne nedocenenú osobu. Kolegovia ju vnímajú ako šelmu, najlepšia kamarátka Magda si zakaždým prisvojí pozornosť okolia, mama jej nezabúda pripomínať vek na vydaj, otec dáva prednosť druhej rodine a ani jej platonická láska Peter si neuvedomuje, čo k nemu vlastne cíti... Nuž, koho by to nenaštvalo? Pritom ako každý človek, aj Aneta túži, aby niekto ocenil jej kvality, poskytol jej pocit bezpečia, útechy a plnohodnotného domova. Ťažká situácia ju miestami núti podľahnúť sebaľútosti, no postupne aj pre ňu začne svitať na lepšie časy...
"Ako mám ja, čo ma zaškatuľkovali medzi chladné mramorové sochy, dokázať, že sa mýlia? Som predsa žena z mäsa a kostí a mám dušu. Možno troška komplikovanú, ale mám. Aj svoje túžby mám. Tiež potrebujem ľudské teplo, lásku a... sex."
Aneta sa musí vnútorne vysporiadať aj s neľahkým detstvom, ktoré viní z terajšieho nelichotivého postavenia. Otec jej nikdy nedal najavo rodičovskú lásku, vyrastala s vedomím, že ona ani matka nie sú dostatočnou kotvou, čo by ho pri nich udržala. Nepekné slová na jej adresu sa vpísali do krehkej detskej duše a mali na ňu vplyv aj v dospelosti. I to je nepochybne dôvodom, prečo Aneta okolo seba vybudovala silný obranný múr. No zároveň je aj istým merítkom kvality - komu sa cezeň podarí dostať a zapáliť v nej plameň lásky a túžby, bude pre ňu ten pravý...
"Svoj osobný boj nevinnej detskej duše upriamila na otcove priateľky. Vždy, keď ju s niektorou zoznámil, správala sa tak odporne, že viac sa o ich zblíženie nepokúšal. Ale nevyhrala. Až neskôr pochopila, že otec z toho znova ťažil vo svoj prospech."
Lenka Riečanská nesklamala. Zhostila sa neľahkej úlohy a zvládla ju na výbornú. Z nie celkom sympatickej postavy, plnej vnútorných démonov, sa jej podarilo vykresať autentickú osobnosť, akou je azda každý z nás - s množstvom dobrých i zlých vlastností. Nebojí sa ukázať človeka v pravom svetle, hoci nastavené zrkadlo nemusí vždy ponúknuť iba lichotivý odraz. Nikdy mi nebolo lepšie je otvorený, úprimný príbeh o hľadaní spriaznených duší, ale i seba samého...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Koruna.
Diskusná téma: L. Riečanská - Nikdy mi nebolo lepšie
Neboli nájdené žiadne príspevky.