Krehkosť lásky a umenia (A. Anderson - Letný hosť)

03.06.2019 07:58

Hneď na úvod musím povedať, že sa mi páči úsilie Slovenského spisovateľa o priblíženie životov známych umelcov - maliarov či spisovateľov. Je neporovnateľné s inými vydavateľstvami, a to nehovorím o jeho umeleckej či informačnej hodnote. Redaktori majú vynikajúci nos na kvalitné tituly a Letný hosť nie je výnimkou. Na svoje si prídu priaznivci romantiky, skutočných príbehov, ruskej literatúry, histórie, ba dokonca aj ženskej emancipácie. Alison Anderson si na svoje plecia naložila poriadne veľkú záťaž, ale zvláda ju s prehľadom. Pri tvorbe deja využila vlastné bohaté skúsenosti z prekladateľstva, čo dodáva románu autentickosť a ľahko sa viete vcítiť do sveta "viacjazyčných" osôb. Letný hosť sa pohybuje na pomedzí beletrie a literatúry faktu, ale vôbec nemáte pocit, že autorka vám vnucuje informácie jednu za druhou. K téme pristupuje citlivo a oživuje osobnosti, ktoré doteraz boli pre mnohých len menami bez príbehu.

"Drahá Zinaida Michajlovna, len nedávno sme sa zoznámili, no ľudia sú ku mne zriedka takí úprimní, ako ste boli vy. Máte úplnú pravdu, nesmiem sa vyhovárať a odkladať to, čo chcem skutočne urobiť - koniec koncov, asi sa naozaj bojím. Viete, román je v podstate ako manželstvo, vyžaduje si mesiace až roky práce, zatiaľ čo poviedka, tá je skôr ako... Zháčil sa. Dokončila som vetu zaňho: Flirt... či ľúbostná aféra?" (str. 51)

Prekladateľke Ane Hardingovej sa dostane do rúk denník ukrajinskej lekárky Zinaidy Lintvarjovovej. Ide o dovtedy nikdy nepublikované dielo a Ana sa doň pohrúži skutočne naplno. Veľmi rýchlo pochopí, prečo je také dôležité aj pre vydavateľku Kate Kendallovú, ktorá ním chce pozdvihnúť svoj upadajúci podnik. Zinaida žila v malom mestečku na východe Ukrajiny a hoci kvôli chorobe prišla o zrak, nevzdala sa a neklesla na duchu. Síce sa jej rapídne obmedzila možnosť vykonávať lekársku prax, ale za pomoci denníka si ventiluje svoje pocity i spomienky na predošlý život. Lintvarjovoci vždy viedli svoje deti k samostatnému mysleniu, preto sú všetci vzdelaní a rozhľadení, bez ohľadu na pohlavie či pôvod. Rodina počas leta prenajíma dom na svojom pozemku, a v rokoch 1888 a 1889 sa k nim dostávajú aj Čechovovci. Jeden z ich synov je takisto lekár a tiež nadaný spisovateľ. Medzi ním a Zinaidou sa čoskoro prebudí vzájomné porozumenie a hlbší cit...

"Ale nejde tu práve o to? Odísť niekam ďaleko, kam nedovidíte, až kým ten obzor neuvidíte? Hovorila som náhlivo, trochu zadychčane, nechcela som myslieť na to, že odchádza, aby sa mi slová nezasekli v hrdle. Ja svoj obzor nemôžem vidieť. Ten jeho však vytvárali slová, ten môj - dni. Neodpovedal mi na otázku, ale chytil ma za ruku a stisol mi ju. Zianida Michajlovna, niekedy ma to tak unavuje! Najradšej by som všetko hodil za hlavu a až do konca života sedel s rybárskym prútom na brehu rieky. Viete si to predstaviť?" (str. 196)

Zo stránok knihy priam vanie dobová atmosféra. Alison Anderson sa naozaj skvelo podarilo vystihnúť atmosféru ukrajinského vidieka koncom devätnásteho storočia. Tvorbu Antona Pavloviča Čechova poznám, ale doteraz som nemal možnosť spoznať ho ako človeka. Autorka sa podujala na neľahkú úlohu, no zjavne má rovnako veľký talent. Svet Zinaidy Lintvarjovovej vystihla s nadmernou dávkou citlivosti a pritom realistickosti. Nevidomá lekárka, odkázaná na pomoc druhých, ale zato s bohatým vnútorným životom. Nečudo, že očarila rovnako zanieteného intelektuála, akým bol Anton Pavlovič. Okrem neho prídu na pretras aj ďalší velikáni ruskej literatúry a spoločenského diania, čím získava kniha ešte širší rozmer. Letný hosť vás poučí, no zároveň si pri ňom aj oddýchnete. Ide o vydarenú kombináciu estetickej a náučnej funkcie, bohatej na pekné myšlienky, čo vo vás zarezonujú na dlhší čas. A ja sa už teraz teším, čím (alebo kým) nás vydavateľstvo poteší nabudúce.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.