Konečné zúčtovanie so zlými superhrdinami (B. Sanderson - Katastrofa)

29.06.2019 08:04

Pred rokom a pol som túžobne očakával pokračovanie série Pomstitelia, pretože prvý diel Metalurg ma poriadna navnadil a Brandon Sanderson sa vyšvihol na popredné miesto v mojom osobnom rebríčku autorov. Pyro však čiastočne podľahla (ide totiž o ženskú postavu) trendu slabších druhých častí, ale celkovo vzaté išlo stále o vydarený príbeh. A čo záverečná Katastrofa? S potešením môžem povedať, že dosahuje kvality úvodu série a potvrdzuje autorovu povesť úspešného rozprávača. Odlišný pohľad na superhrdinov je vďačná téma, okrem Sandersona sa jej pomerne zdatne venuje napríklad aj Marissa Meyer v sérii Renegáti. Ukazuje sa, že aj uctievaní, schopnosťami obdarení jedinci majú svoje temné túžby a nie vždy sú ochotní využiť svoje prednosti v prospech ľudstva...

"Stena po mojej pravici sa po náraze horúčavy roztavila a za ňou stála tmavá silueta. Skočil som tam, a hoci mi inšinkty radili presný opak, prekotúľal som sa smerom k robotovi. Najskôr na mňa vypálil, ale potom, keď som sa dostal príliš blízko, sa zachoval tak, ako som dúfal - jeho hlaveň nedokázala namieriť v takom uhle, aby ma zasiahol. To znamenalo, že ma trafil iba raz." (str. 37)

Páči sa mi, že hlavný hrdina David si stále zachováva svoj charakter "nerda", aj keď už má čo-to za sebou. A to tak vo veciach lásky, ako aj v situácii medzi Epikmi. Brandon Sanderson nevytvoril prvoplánový fantazijný príbeh o nadľudských bytostiach, ale snažil sa mu vštepiť o niečo širší rozmer. Nepriateľom Pomstiteľov sa totiž stáva jeden z nich - Profesor, ktorý prepadá temným silám. Fanúšikovia X-Menov v tom iste vybadajú podobnosť s aktuálnym filmom Dark Phoenix, pričom tieto série majú aj iný spoločný prvok. Aj Katastrofa poukazuje na vnútornú silu a nutnosť bojovať so svojou podstatou. Potreba zachovať si pravú tvár a nepodľahnúť negatívnemu pokušeniu je téma blízka azda každému, ale zaobalená do pútavého príbehu má iste väčšiu šancu zaujať. A keď už hovorím o obale, nedá mi nespomenúť vzhľad slovenského vydania. Na celú sériu je radosť pozrieť. Farba Katastrofy je červená - tá na vás útočí z obálky, oriezky aj okrajov strán. Skvelé grafické spracovanie len zvýrazňuje originalitu románu.

"Opäť som sa musel dívať, ako muž, ktorého som mal v láske a úcte, koná ako niekto celkom iný. Niekto pyšný a arogantný, zaliaty slabou zelenou žiarou z disku silového poľa, na ktorom stál. Cítil som sa bezmocný, keď k nemu obyvatelia Ilditie priviedli Tiu a donútili ju pokľaknúť. Potom v predklone vycúvali z Profesorovej prítomnosti. Ja som len čakal a tiekol zo mňa pot. Tia mala pravdu. Nezabil ju hneď. Obklopil ju silovým poľom, potom sa obrátil a vybral sa preč. Guľa, v ktorej ju uväznil, sa kotúľala za ním." (str. 175)

Čo sa začalo ako príbeh o pomste, sa napokon ukázalo ako posolstvo o lojálnosti a vernosti správnym hodnotám a ideálom. David sprevádza čítateľa plejádou pestrých postáv, rôznych miest a najmä akciou nabitých situácií. Katastrofa je dynamickejšia ako predošlé časti, neustále sa niečo deje. Kto nepozná Pomstiteľov z predošlých kníh, mal by to napraviť, inak bude v príbehu tápať a ujdú mu početné súvislosti. Najmä keď sa do deja vrátia postavy, ktoré mali v Pyrovi prestávku. Zároveň sa zoznámime aj s novými tvárami, z ktorých u mňa najviac zabodoval Jastrab. Bol zábavný a doslova si pre seba kradol každú scénu. Postavy sa vyvíjajú, dozvedáme sa viac o ich minulosti a pracuje medzi nimi skvelá chémia. Brandon Sanderson žne, čo predtým zasial, a robí to šarmantne a zaujímavo. Aj preto mu radi odpustíme, že na pokračovania jeho kníh si sem-tam musíme počkať trochu dlhšie.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.