Komediálne či romantické sci-fi? Prečo nie! (Šťastlivec + Posledná Pozemšťanka)

22.08.2015 09:37

Nemám rád sci-fi. Nijako sa netajím tým, že nerozumiem kadejakým vedecko-technickým výrazom a súvislostiam. Pojmy ako Hviezdne vojny či Star Trek sú mi cudzie a ani v literatúre nevyhľadávam podobné príbehy. Preto som (a za to môžu moje predsudky, priznávam) s istou mierou skepticizmu siahol po dvoch slovenských tituloch v tomto žánri - Štastlivec od Lenony Štiblaríkovej a Posledná Pozemšťanka od Kataríny Soyky. A, čuduj sa svete, bavili ma. Asi preto, že autorky sa nesnažia dokazovať hĺbku svojich znalostí vedeckého pokroku, ale vystavali svoje príbehy na dejovosti, emóciách a v neposlednom rade, čo hodnotím nadmieru pozitívne, na humore. Stále tvrdím, že toho je v našej literatúre žalostne málo, preto vítam akýkoľvek jeho prejav. Ide o ťažiskové spisovateľky vydavateľstva Hydra a čím ďalej sa zoznamujem s ich tvorbou, tým viac som presvedčený, že sci-fi (i fantasy) sa na Slovensku nestratí. 

"Ťarcha. Stiesnenosť. Zle je! Prebral som sa s pocitom, že sa niečo veľmi, ale naozaj veľmi pokazilo. Okamžite som sa posadil a strhol si z hlavy čosi, čo tam nepatrilo. Nikdy nechodím spať s prilbou. Ani s takou, cez ktorú sa dá dýchať v kaši. Hoci ma oslepilo slabé tlmené svetlo, dobre som videl, že ležím vo vani naplnenej až po okraj akýmsi ružovým nechutným svinstvom a vedľa mňa stoja dvaja netvory."

Šťastlivec Maxim má pár dní do svadby, keď ho unesú mimozemšťania. Nie je to zase také zvláštne, bytosti z vesmíru sa už dlhší čas tolerovane pohybujú medzi ľuďmi na Zemi. No Maxim k nim nikdy nepociťoval veľkú dôveru, a ako sa ukáže - oprávnene. Jedného dňa sa prebudí na cudzej lodi naložený v tzv. mutagéle, obklopený neznámou rasou. Pud sebazáchovy mu velí všetkých pozabíjať a nájsť najkratšiu cestu domov. A tu sa rozbieha pravé dobrodružstvo. Loď ovláda (a spolu s Maximom obýva) umelá inteligencia obohatená o ironický nadhľad a samoľúbosť. Zvolí si meno Brill a spoločne cestujú po rôznych planétach. Nie sú však dlho sami. Pridá sa k nim ochrankár z vesmírneho kasína a, ako to už v príbehoch býva, nesmie chýbať ani krásna žena. Maximova prvotná motivácia spočíva v návrate domov k snúbenici a starému životu, ale postupne si uvedomuje, že netradčné a bizarné cestovanie vesmírom má tiež čosi do seba. A to aj napriek tomu, že čelí prenasledovaniu zo strany Kráľovských, akejsi naradenej rasy, ktorí ho túžia obrať o všetko šťastie...

"Ako inak. Zdá sa, že prepady sú všade rovnaké. Ako sa však odtiaľ chcú dostať? Keď im vydesené pokladníčky vydali, čo mali, ozvali sa sirény a oceľové mreže, ktoré mali v prípad núdze ochrániť najmä peniaze (čo tam po rukojemníkoch!), zapadli na svoje miesto. Ostali sme uväznení dnu nielen s peniazmi, ale aj s ozbrojenými, šialene zúfalými a vydesenými banditami, ktorí si svoju zlosť a bezmocnosť mohli vybiť len na nás. Sakra, sakra, sakra!"

Posledná Pozemšťanka Darka sa potýka s podobnou východiskovou situáciou ako Šťastlivec Maxim. Tiež je unesená cudzou rasou, avšak nevykľučkuje z toho hneď tak ľahko. Má slúžiť ako hračka v rukách žiadostivých Tortirov. A to len preto, že padla do oka jednému z nich - veliteľa Tautena, a jeho zástupkyňa Alison v tom vidí príležitosť, ako ho zdiskreditovať. Ľudská rasa nie je považovaná za extra inteligentnú a tortirská výprava mala slúžiť na zhodnotenie Zeme ako možnej záujmovej oblasti. Tauten ju v snahe chrániť ľudí označil ako za málo zaujímavú, no to netušil, že Zem krátko po ich odlete zanikne... Darka sa tak stáva poslednou Pozemšťankou a musí sa vysporiadať nielen so zvykmi Tortirov, ale aj s protichodnými citmi voči ich veliteľovi. Na jednej strane ho nenávidí, no zároveň je jediným pevným bodom v novom svete. Intrigánska Alison sa však nemieni len tak prizerať, ako si podradná Pozemšťanka kradne pre seba Tautenovu pozornosť a naďalej poriadne vystrkuje rožky...

"Vojaci spozorneli. Nemusí mať uniformu, stále je šéf. Z ich pohľadov sa dalo vycítiť, že sú napätí. Darka sa obzrela smerom, ktorým hľadeli všetci muži v miestnosti. Stál tam ON! Tauten netrpezlivo pátral pomedzi vojakov, hľadal nové dievčatá. Pohľady sa im stretli. Okamžite od nej odvrátil zrak, snažil sa upokojiť. Stabilizovať dych a pôsobiť rozvážne. Mohol niečo také tušiť. Alison je zákerná mrcha! Je to zlé. Veľmi zlé. Čo teraz?"

Lenona Štiblaríková aj Katarína Soyka si zaslúžia patričnú pozornosť. Ich autorská i vydavateľská činnosť zapĺňa prázdne miesta v slovenskej tvorbe, a to veľmi podnetným spôsobom. Na pohľad chladné vedecko-fantastické žánre obohacujú o ľudský faktor, emócie a prvky humoru, čím ich dokážu priblížiť širokým masám. Aj mne. Musím priznať, že táto oblasť literatúry sa u mňa posunula o stupienok vyššie na rebríčku obľúbenosti. Knihy Šťastlivec a Posledná Pozemšťanka sú zasadené do neznámeho prostredia, ale obe autorky sa v ňom pohybujú ľahko a ani čitateľ sa v nich vďaka ich rozprávačskému štýlu nestratí. Ak ste aj boli (alebo stále ste) ne-fanúšikmi sci-fi, možno vás práve tieto diela navnadia. A ak ich už máte v obľube, tak je pre vás priam povinnosťou oboznámiť sa s nimi!