Koktejl plný rôznych žánrov a hodnôt (V. Aveyard - Kráľova klietka)
Sériu Červená kráľovná som opustil po prečítaní druhého dielu (Sklenený meč). Po výbornom úvode totiž príbeh skĺzol do rutiny a istej nezáživnosti, a keďže na mňa čakali iné tituly, Victoriu Aveyard som na istý čas odsunul na druhú koľaj. Teraz som sa jej rozhodol dať druhú šancu a siahnuť po pokračovaní. Kráľova klietka ma presvedčila, že som spravil dobre, pretože séria chytila druhý dych a opätovne ma vtiahla do sveta bojov medzi striebornou a červenou krvou. Nie je náročné vidieť v tom analógiu s históriou (a, žiaľ, aj súčasnosťou), kedy sa isté skupiny vyvyšujú nad iné a prezentujú sa ako dokonalejšie, vyspelejšie a predurčené vládnuť. V tomto zmysle je celá séria mementom, ktoré môže mladým dospelým ponúknuť alternatívu k encyklopedickým vedomostiam a zabrnkať im na správnu hodnotovú strunu.
"Čosi vo mne praskne a obloha mi odpovie. Shade klesá na zem a moja zúrivosť stúpa. Nepocítim však horko-sladký pocit z toho, ako ju vypustím. Žiaden blesk zem nezasiahne, nezabije Elaru a nerozoženie stráže, ako by mal. Samson mi to nedovolí. Namiesto toho celú scénu pretočí späť a prehrá mi ju pred očami znova. Ešte raz uvidím svojho brata umierať. Znova. A znova." (str. 36)
Vo svete románových sérií platia určité pravidlá a istej schémy sa drží aj Victoria Aveyard. Kým Červená kráľovná predstavila rozmanitý svet a jeho postavy a vzťahy, Sklenený meč otočil príbeh iným smerom. Kráľova klietka vďaka tomu stavia na pevných základoch a rozohráva ešte prepletenejšiu hru o moc, prežitie a planých sľubov. Skryté motívy a charaktery sme už objavili, a tak je čas na poriadnu dávku gradácie a zvratov. Som rád, že som dal tejto sérii ďalšiu šancu. Princ Maven je pre mňa jedným z najvydarenejšách záporákov v žánri young adult, jeho rôzne tváre a konanie sú natoľko nevyspytateľné, že ma bavila každá scéna s ním. Mare sa ocitla v zúfalej situácii, aby ochránila svojich priateľov, no paradoxne s tým aj v centre všetkého diania. O to väčší pozor si musí dávať, aby na seba neupriamila neželanú pozornosť v nestráženej chvíli. Mavenov brat a Mareina láska Cal však nemieni nechať svoju vyvolenú v pazúroch súrodenca a s ľuďmi na okraji spoločnosti sa chystá na rozhodujúcu bitku.
"Cítim výbuchy nábojníc v komôrkach. Blížia sa odzadu. Sústredím sa na ne a dvihnem ruky, aby som ich zastavila. Sú to prierazné náboje s medeným povrchom, volfrámovým jadrom a kónickým špicom. Pred mojimi očami zmenia dráhu letu a neškodne dopadnú na zem. Aspoň tucet ďalších pušiek vypáli ďalšiu salvu a mávnem rukou, aby som ich odklonila. Tolly nado mnou čosi kričí, ale cez rámus streľby ho nepočujem. Každá strela sa borí s mojou schopnosťou a vysáva ju zo mňa. Niektoré guľky zastanú vo vzduchu; niektoré sa zhúžvajú." (str. 281)
Kráľova klietka síce primárne patrí k žánru pre mladých dospelých, ale zároveň nesie v sebe prvky romance, trileru, fantasy a spoločenského románu. Nájdeme tu dokonca aj snahu o psychologický prienik do vnútra postáv, pretože každá z nich má svoju motiváciu a nie sú rozdelené na dobré a zlé iba z princípu. Aj v tom tkvie Mavenova výhoda, pretože napriek príslušnosti k záporákom ho dokážete pochopiť. Mare je oproti nemu osudom, ľuďmi aj vlastnou krvou skúšaná hrdinka, ktorá nemá chvíľu pokoj. Páčilo sa mi, že sa už Victoria Aveyard vyhla prílišnému opisovaniu jej myšlienok či pocitov, pretože práve to ma kedysi odradilo. Záver knihy nechal stáť postavy aj čitateľov na tradičnej križovatke, aby nás navnadil na pokračovanie. A ja už viem, že Červenú kráľovnú dočítam až do konca.
Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.
Diskusná téma: Koktejl plný rôznych žánrov a hodnôt (V. Aveyard - Kráľova klietka)
Neboli nájdené žiadne príspevky.