Kniha ako dôkaz všestrannosti (T. Hanks - Neobvyklý typ)

22.09.2018 16:49

Poviedky nikdy neboli mojou šálkou kávy. Obľubujem rozsiahlejšie príbehy, kde sa môžete dokonale zžiť s postavami, a nemusíte čeliť náhlemu koncu vo chvíli, keď im začnete prichádzať na chuť. Lenže Tom Hanks je priveľkým lákadlom, aby sa dal len tak obísť, a navyše som na jeho zbierku počúval pochvalné slová z viacerých strán. Neobvyklému typu, súboru sedemnástich obrazov zo života pestrej palety ľudí, som teda dal napokon šancu. A konečný verdikt? Čas strávený s knihou sa ukázal ako dobrá investícia. Prvá poviedka ma síce neohúrila a mal som trochu obavy, no zdá sa, akoby sa Tom Hanks zlepšoval s každým ďalším textom. Spätne som si však uvedomil, že aj úvodné Tři úmorné týdny majú napriek všednému námetu pridanú hodnotu v znalosti ľudského charakteru. A hlavne o tom celá zbierka je. O nás...

"Boba Claye zabili v Normandii téhož dne, kdy Ernie, zraněný do pravého stehna, vykrvácel. Nikdo si nevšiml, že má přeťatou tepnu, poněvadž kaluž krve pod ním sa nerozlévala kolem, ale vsákla ji vlhká hlína. Nikdo to neviděl. Nevěnovali ničemu takovou pozornost, jak by měli, protože někde na druhé straně hustého křoví v tom francouzském bocage, neboli hájku, byli Němci a snažili se je zabít." (Štědrý den 1953, s. 59-60)

Toma Hanksa netreba zvlášť predstavovať. Hereckým majstrovstvom oslňuje už niekoľko generácií, ale okrem toho sa prezentuje aj ako výrazná a exemplárna osobnosť. Svojím vystupovaním a postojmi dokazuje, že stojí nohami pevne na zemi a môže byť vzorom mnohým umelcom. "Starú školu" cítiť aj z jeho autorského štýlu. Prihovára sa vám známym jazykom, za ktorým sa ukrýva džentlmen a tolerantný pozorovateľ. Ukazuje, že ľudia sú vo svojej podstate rovnakí, každý má túžby a sny, len iný spôsob, ako ich dosiahnuť. A na ceste za ich splnením sa nevyhne prekážkam či iným osobám, ktoré ho môžu buď posunúť vpred, ale otočiť jeho úsilie celkom iným smerom. A je pri tom úplne jedno, či sa nachádzate v súčasnej Amerike, na dejiskách druhej svetovej vojny, alebo dokonca na inej planéte. Postrehy ohľadom jedla, moderných technológií, pocitov, vzťahov či komerčnej zábavy vás neraz prinútia zamyslieť sa nad vlastným bytím a možnosťami, ktoré v ňom stále môžeme využiť. 

"Neřekl Demetrimu nic o muži, kterého musel zabít. Pil v tu chvíli vodu z potoka, tekoucího vedle pěšiny, když o něj jeden místní člověk skoro zakopl. Na ošuntělém saku měl stranícky odznak, a pohled v jeho očích Assanovi řekl všechno, co potřeboval vědět. Muž utíkal zpátky do nejblížší vesnice, aby ohlásil, že viděl zrádce, který míří k hranicím, Assan ho však dokázal doběhout, zabil ho kamenem a hodil jeho tělo do strže. Pomlčel i o tom, jak se konečně dostal do Athén a seznámil se s mužem, který mu řekl, ať jde do jistého domu, kde společně bydlí uprchlíci jako on." (Zajděte za Costasem, s. 376)

Vzhľadom na rôznorodosť poviedok je možné (ba skôr pravdepodobné), že vám nesadnú úplne všetky. A to vôbec nevadí. Tom Hanks má totiž taký široký záber, že si tak či tak prídete na svoje. Výhoda oproti románom je i v tom, že môžete začať čítať kdekoľvek. Ak nemáte veľa času, začítate sa do kratšej poviedky. Máte chuť na trochu histórie alebo nádych exotiky? Nech sa páči... Autor začne zbierku zľahka, nenáročne, a odrazu vás prekvapí silným vojnovým príbehom. Jednotlivé poviedky sú usporiadané naoko náhodne, ale pritom s citom - každá je iná ako tá predošlá. Hanks sa nevyhýba ani náročným a stále aktuálnym témam ako útek pred režimom či emigrácia. Nedá mi nevyjadriť sa k obálke. Tá je zvolená veľmi trefne, keďže fotky písacích strojov uvádzajú každú poviedku (vraj sú to vyobrazenia konkrétnych strojov, na ktorých Tom Hanks dané poviedky napísal). Neobvyklý typ je príjemným zjavom na súčasnom knižnom trhu, a hoci som mu nebol spočiatku naklonený, teraz ho môžem iba odporučiť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.