Kliatby sa dá zbaviť len veľmi ťažko

25.11.2018 14:32

Autorka Jana Pronská je považovaná za kráľovnú slovenskej historickej romance, preto nečudo, že jej diela vychádzajú často aj v reedícii. Tento príjemný osud postihol aj jej mysteriózny príbeh Kliatba, ktorý sa dočkal dokonca už tretieho vydania. A nie náhodou. Rýchlo ho totiž nasledovalo voľné pokračovanie s názvom Jorga. Keď som v roku 2013 krstil Kliatbu, ani som netušil, aký úspech zaznamená (samozrejme, že si pripisujem za to zásluhy :D). Zároveň musím povedať - konečne! Janka Pronská sa doteraz vyhýbala trendu knižných sérií, ale ako sa zdá, prvotný námet jej vydá ešte na ďalšie (zrejme tri) knihy. Príbeh, už tradične zasadený do obdobia stredoveku, sa vyznačuje potrebnou dávkou romantiky, odvahy a dobrodružstva, no verní čitatelia určite uvítajú aj bonus v podobe tajomnosti, čarov a nesmrteľných hrdinov. 

"Verena rýchlo prezrela otcovu ranu. Pri prudkom náraze sa rozlomila doska na stene koča a nešťastne mu prebodla bok. Ak okamžite niečo neurobí, zomrie. Vedela to, cítila, ako jej telom prebehla triaška, a nebolo to od chladu. Verena sa zúfalo pozrela na rytiera, ktorý sa nad ňou skláňal a bezradne krčil plecami, potom na vydesené sestry a vychovávateľku, ktorá stála ani socha vytesaná z mramora... Nikto sa jej nechystal pomôcť." (Kliatba, s. 6)

Príbeh začína za silnej nočnej búrky, počas ktorej dôjde k nehode koča. Rodina d´Orlay sa v ňom vezie na ronlinovské majetky, aby sa mladá Tereza d´Orlay vydala za tamojšieho pána. Nešťastie počas prevozu však spôsobí značné komplikácie. Verena, najstaršia z troch sestier, zabúcha na bránu najbližšieho hradu a žiada pomoc pre zraneného otca. To ale ešte netuší, že tým sa diametrálne zmení jej život... Markus sa ukrýva pred svetom, poznačený dlhovekou kliatbou, bez možnosti zbaviť sa jej a nájsť vytúžený pokoj. Doplatil na svoju mladícku nerozvážnosť, keď život keltskej snúbenice vymenil ako obetu za víťazstvo v bitkách a navyše dal prednosť krásnej čarodejnici. Matka nešťastnej dievčiny na Markusa uvrhla kliatbu a učinila ho nesmrteľným. Už dávno stratil nádej na záchranu a svoj život trávi nemenným spôsobom za múrmi svojho hradu. Príťažlivý vzhľad, nahromadený majetok i nespútaná charizma sú ničím v porovnaní s túžbou po vykúpení, ktorá ho ničí a robí bezmocným. Až kým sa pred ním nezjaví odvážna Verena a on po rokoch opäť pocíti vášeň a lásku...

"Nezaváhal ani na chvíľu a hnal sa chodbami rozsiahleho sídla až tam, kde túžil byť. Keď mu pred rokmi arabský staviteľ postavil kúpele presne podľa vzoru palácov nevercov, nezabudol k nim pridať tajnú chodbu, z ktorej sa veľmož mohol v pokoji dívať na kúpajúce sa ženy a podľa chuti si vybrať spoločníčku na noc. Ach áno, v minulosti tú chodbu neraz využil, keď na svojom hrade hostil dámy i neviestky... No tentoraz predo dvermi zaváhal. Môže takto podlo zneužiť Vereninu nevedomosť? Môže, veď čo sa už len jemu môže stať? Kto by ho vyzval na súboj?" (Kliatba, s. 71)

Markus a Verena sú silnými postavami, ktorých zbližovanie je zaťažené jarmom minulosti, no zároveň je natoľko citlivé a podmanivé, že budete nedočkavo prevracať strany, aby už boli konečne spolu a šťastní... Mňa osobne však najväčšmi upútala jedna z vedľajších postáv - čarodejnica Jorga, potomkyňa Markusovej prvej lásky a ochrankyňa jeho tajomstva. A práve jej osud je rozpracovaný v druhom dieli série. Jorga sa síce nazdávala, že zlomením kliatby získa slobodu, ale opak je pravdou. Mocná čarodejnica Solveig s ňou má iné plány. A tie zahŕňaju ďalšieho člena Markusovej družiny postihnutého prekliatím nešťastnej matky. Máme tu však istý posun - zatiaľ čo Markus bol nesmrteľný, Kadir (respektíve Adrián) síce umrieť môže, ale vzápätí sa znovuzrodí. A čo je horšie, vôbec nechápe, prečo sa mu to deje a ako môže zabrániť nekonečnému kolobehu života a smrti. A práve tu vstupuje na scénu Jorga. Ich stretnutie ale vôbec nenaznačuje tomu, že na nich čaká ľahká cesta k vykúpeniu... 

"Aj jej telo bolo dokonalejšie, než si predstavoval. Musel by byť eunuch, aby ho pohľad naň nechal ľahostajným. Koľko rokov už nemal ženu? Nepamätal sa, keď bol starec, nemal ani len pomyslenie na to, aby si pozval na lôžko otrokyňu. No teraz bol plný síl, vyhladovaný, ovládaný vášňou a z jediného pohľadu na jej krásu sa chvel túžbou. Chcel sa vpiť do jej úst, vnoriť sa do jej tela, podmaniť si ju. Vedel, že mu neodpustí, no v tej chvíli ho následky netrápili. Bol muž a ona bola žena." (Jorga, s. 92)

Janke Pronskej sa nedá uprieť jedno - cit pre vystihnutie ľudského vnútra a motivácie, ktorá núti jej hrdinov vzoprieť sa osudu a vziať jeho opraty do vlastných rúk. Ich konanie je logické, odôvodnené a napokon sa všetky dejové linky pretnú v premyslenom závere. Okrem hlavnej dejovej línie tiež dokáže premyslene votkať do príbehu aj menšie príbehy, ktoré vás chytia za srdce. Tak ako mi v Kliatbe učarovala Jorga, aj v samotnej Jorge ma opäť zaujala jedna z vedľajších postáv, konkrétne eunuch Hadra. Janka vie, že aj menšia postava si zaslúži vyčnievať, a aj to robí jej diela výnimočnými. Som zvedavý, kam nás zavedie v pokračovaní série, pretože sa zdá, že nás čaká dramatický zážitok v podobe honu na čarodejnice. Určite si znovu prídeme na svoje :-)