Keď dejiny robia z ľudí vinníkov (K. Tučková - Vyhnanie Gerty Schnirch)

09.06.2019 08:45

Priznávam, že nemám veľkú dôveru v tituly, ktoré sa prezentujú ako nositelia určitého ocenenia. V našich končinách je zvykom udeľovať ceny vysoko umeleckým knihám, ktoré sa ale netešia širokej čitateľskej obľube a ťažšie si nachádzajú fanúšikov. Kateřina Tučková si však získala moju pozornosť už Žítkovskými bohyňami, a navyše ma zaujala aj téma románu Vyhnanie Gerty Schnirch. Vzťahy medzi českým a nemeckým obyvateľstvom pred, počas a po druhej svetovej vojne sú predmetom mnohých príbehov, dohadov aj polemík, a autorka od západných susedov sa ich rozhodla uchopiť cez osud konkrétnej ženy. Táto kniha síce vyšla v origináli už v roku 2009, ale historické romány našťastie majú dlhú dobu trvania. Je jedno, kedy po nich človek siahne, ich obsah je neraz aktuálny aj po rokoch. 

"Vojna trvala dlho. Prišla nenápadne, Gerta si to ani nevšimla, rozpínala sa, až nakoniec vnikla do všetkých zákutí ich života. Začalo sa to zrušením kurzu pána Kmentu a doplazilo sa to až k nim domov, rovno do kuchyne, kde sa otec smial nad novinami, keď im čítal, ako z kaviarne Esplanade hnali vyzlečeného Žida tak rýchlo, až si na schodoch zlámal väzy. Matka sa nad takým nedôstojným koncom ľudského života rozplakala." (str. 17)

Mám dojem, že nemecká otázka je v českom prostredí do istej miery taubizovaná téma ešte aj dnes. Preto oceňujem snahu Kateřiny Tučkovej odkryť závoj a ukázať neľahké postavenie ľudí dotknutých krutosťou doby. Vyhnanie Gerty Schnirch je román o strate domova, dôvery a nádejí. Ako naznačuje už názov, príbeh sa sústreďuje na postavu, ktorú spoznáte dôkladne po každej stránke. Autorka si dala námahu vykresliť ju naozaj detailne a psychologizácia je tak jednou z najvýraznejších čŕt knihy. Po úvode, čo navodzuje drsnú atmosféru, sa presúvame do Gertinho detstva, aby sme spoznali jej rodinné pomery. Už tu krásne vidno kontrasty medzi jednotlivými skupinami, keďže Gertin otec a brat patria k hrdým podporovateľom árijskej politiky. Keď prišla o matku, vzťah s otcom nabral diametrálne odlišný smer. Gerta sa navyše nesprávala ani ako dobrá Nemka. Jediné, čo chcela, bolo tráviť čas s kamarátkou Januškou a maľovať. Jej pôvod však hovoril sám za seba, a povojnová odplata na seba preto nedala dlho čakať...

"Jej Adolf. A predsa sa pomýlil, a ona sa musí ponižovať nielen zaňho, ale aj za Adiho, za svojho chlapčeka, má sotva šestnásť, za svoje dieťatko so sľubnou budúcnosťou. Jedna jej časť umrela, keď videla, ako ho ženú do kolóny a odvádzajú v dvojstupoch zo zhromaždiska, ako ho poháňajú ranami pažby do chrbta, keď sa obrátil a naposledy jej zakýval. Nepomohlo, že si kľakla, plakala, ponúkala šperky, ktoré ukryla, vytrhli jej ich z rúk a surovo ju sácali, vraj ich aj tak ukradli Židom. Vtedy zlízla prvý kopanec, dlho im to nemohla odpustiť. Teraz ich už ani neráta, takisto ako údery päsťou, facky, mykanie za vlasy, iba tie znásilnenia, tie im spočíta." (str. 179)

Vojnou sa Gertine peripetie iba začínajú. Nasledujú pochod smrti na brnenský vidiek, trpké chvíle s robotníkmi zo Zbrojovky, ťažká práca na poliach... Popri tom všetkom bola svedkom mnohých brutálnych a neľudských situácií, pri ktorých je náročné zachovať si vieru v lepšie zajtrajšky. Spolu s Gertou však dúfate, že to trýznenie jedného dňa skončí... Kniha zobrazuje dôsledky krivdy a ublíženosti a starú známu pravdu, že každá tyrania je odsúdená na zánik a každý režim má svoje temné úskalia. V tomto prípade mi ani nevadilo množstvo opisov, úvah a prienikov do vnútra postáv, pričom inokedy takéto pasáže často preskakujem. Vyhnanie Gerty Schnirch je totiž mementom doby, na ktorú je neradno zabúdať. Najmä dnes, kedy sa na pretras dostávajú mnohé pomýlené presvedčenia. Kateřina Tučková si svoje ocenenia rozhodne zaslúžila a ja sa teším, že sa v nám blízkom prostredí zrodila takáto talentovaná rozprávačka.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran.