Každá minca má dve strany (J. Pronská - Dve mince nádeje)

11.07.2019 16:46

Znie to priam neuveriteľne, ale Janka Pronská zapĺňa svojimi knihami naše knižnice aj srdcia už jedenásť rokov. Pamätám si celkom presne, ako som v jednom obchodnom reťazci prvýkrát vzal do ruky jej debut Zlatníkova chovanica a radoval sa z domácej produkcie historických romancí. Kto by vtedy čakal, že je len otázkou času, kedy si s touto skvelou autorkou vymeníme prvé maily... O sedemnásť románov a množstvo reedícií neskôr tu máme novinku Dve mince nádeje a podľa dojmu z čítania môžem zodpovedne vyhlásiť, že Janka nielenže nestráca nič zo svojej originality, ale zreje ako víno. História v jej podaní ožíva pred vašimi očami. Získava moderný nádych a pritom nestráca nič zo svojej autentictiy. Aktuálny román sa mi páči o to viac, že sa venuje aj téme Osmanov, ktorí sú vždy vďačným zdrojom námetov. 

"Sklonila hlavu a nikým nepovšimnutá kráčala v rade s ostatnými do kobky, ktorú už mesiace nazývala nenávideným, preklínaným domovom. Triasla sa na celom tele, nemohla uveriť, že sa jej to naozaj prihodilo, že sa stal zázrak! Jej sloboda bola na dosah, iba tak, celkom nečakane, vďaka náhodnému stretnutiu s neznámym dobrodincom. Vzácne mince ju pálili v dlani, no pre slzy takmer nevidela, ako sa lesknú." (str. 25)

Hlavná hrdinka Helena Forgáčová trochu narúša archetyp ústrednej postavy historickej romance. Nie je to dievča na prahu dospelosti s hlavou plnou ideálov a snov o rytierovi na bielom koni. Práve naopak, má toho za sebou už poriadne veľa, a to ju ešte mnohé príkoria len čakajú. Jej hradu Hajnáčka sa zmocnili nepriateľskí Turci a ona sama sa stala predmetom záujmu hamižného otrokára. Keď pod jarmom neslobody porodí syna, je nútená zaprieť svoj pôvod, aby na jeho hlavu neprivodila osud nešťastia. Obeta a ťažký údel ju oberajú o nádej, ale tá sa znovu rozhorí vďaka štedrému daru rytiera, vyrovnávajúceho sa s vlastnými čiernymi spomienkami.  V tomto zmysle pozitívne hodnotím názov románu, ktorý vhodne a trefne reflektuje dôležitý motív. Dve mince nádeje spustia kolobeh udalostí, ktoré - ako je všetkým jasné - povedú síce k šťastnému koncu, ale ako to už v danom žánri a u Janky býva zvykom, pre hrdinov nepôjde o prechádzku ružovou záhradou.

"Všetko sa zmenilo. Keď ostatní jasali, ona cítila iba strašnú ľútosť. Pochopila, aké to je, byť navyše, byť tou druhou, presvedčila sa, ako mučivo bolí to ponižujúce postavenie. Tak krátko verila, že aj ona má právo byť šťastná, byť jediná. Byť milovaná... Rozbehla sa za ním do siene, chcela s ním hovoriť, opýtať sa, čo sa stane, čo bude s nimi... Keď so svojimi druhmi hovoril o Frozine, vycítila z jeho slov nutkavú potrebu ísť za ňou... hneď... okamžite... O nej, o ich spoločnej budúcnosti nepadlo jediné slovo. Jedovaté slová zlomyseľnej radodajky jej čoraz mocnejšie bubnovali v ušiach..." (str. 147-148)

Na 221 stranách dostanete presne to, čo od knihy Janky Pronskej očakávate - prepletený príbeh so zaujímavou témou a hrdinami, ktorým budete držať palce. Helena aj Drago si rýchlo získajú vaše sympatie, no napriek ich zlým skúsenostiam ich nebudete ľutovať, autorka nie je prvoplánová a jej postavy sú komplexné osobnosti. Ale čo ja osobne hodnotím ako omnoho väčšie plus, sú Jankini záporáci, pretože sú to práve tí na druhej strane morálky či frontu, kto hýba dejom vpred. A či už ide o zreteľných osmanských nepriateľov alebo o protivníkov skrývajúcich sa za neúprimné úsmevy, každý z nich má opodstatnenú motiváciu a jasný cieľ. Dve mice nádeje sú príjemným spestrením letných dní, ako stvorené na dovolenku či pokojné polihovanie doma na gauči. Zaujmú, pobavia a tých emotívnejšie naladených aj dojmú.