Boj samoty a pocitov (K. Sutherlandová - Srdcu nerozkážeš)

27.02.2017 07:34

Román pre mladých Srdcu nerozkážeš nemá ambície bombardovať čitateľa neuveriteľnými zápletkami ani chorobami, homosexualitou, násilím či inými neduhmi a častými témami. Ide v podstate o jednoduchý príbeh s obyčajnými postavami, no práve v tom sa skrýva jeho najväčšia sila. Už od úvodných strán je jasné, že s hrdinami sa dá ľahko stotožniť a neraz natrafíte na situácie bežné aj študentom v našom prostredí. Krystal Sutherlandová poňala svoj debut čisto ľudsky a dokazuje, že si vystačí aj bez mágie, bájnych bytostí a zachraňovania sveta pred ohromnými hrozbami. Stačia jej na to dve osoby, schopné pomenovať svoje pocity a odhodlané prísť na koreň zmenám vo svojom vnútri. Srdcu nerozkážeš je v prvom rade kniha o priateľstve a viere v človeka.

"Hinka som nasledoval pomalšie, lebo som chcel ísť vedľa Grace. Nebolo to preto, že som chcel, aby šla vedľa mňa. Robil som to preto, lebo som si myslel, že sa jej bude páčiť s niekým udržať krok. Cítil som, že sa vlečiem veľmi pomaly a napriek tomu krívajúca Grace zaostávala za mnou asi dva kroky. Vyzeralo to ako súťaž, kto dokáže chodiť pomalšie. Keď bol Hink už asi desať krokov pred nami, zrýchlil som a nechal ju za sebou. Musel som vyzerať ako totálny idiot."

Henry Page je maturant, ktorý túži po jedinom - stať sa novým vedúcim redaktorom školského časopisu. Má dar slova a po funkcii pokukuje už od odchodu predošlého redaktora. Inak je jeho život celkom obyčajný - okrem školy trávi čas so svojimi dvoma najlepšími priateľmi - Austrálčanom Murraym a lesbičkou Lolou. Hoci ani v škole to niekedy nemá ľahké - jeho priezvisko stále v učiteľoch rezonuje vďaka staršej sestre, miestnemu postrachu a géniovi zároveň. Henry je veľmi prekvapený, keď je miesto redaktora ponúknuté nielen jemu, ale aj novému dievčaťu v ročníku - odmeranej, zvláštnej Grace. Chodí o paličke, takmer všetkým sa vyhýba a najradšej by mala od každého pokoj. Henry je k nej priťahovaný nečakanou silou a postupne sa medzi nimi rodí vzťah. Obaja sú naladení na rovnakú dĺžku, vedú bizarné rozhovory a vnímajú svet vlastnou optikou. Henry by veľmi rád prenikol pod pancier, ktorý si Grace vybudovala okolo svojho vnútra, no to sa ukáže ako nesmierne náročná úloha. Stojí to vôbec za vynaloženú námahu...?

"Pamätám si presne, čo som si vtedy pomyslel, bože, je taká mätúca. Pretože taká naozaj bola. Týždeň nič a zrazu toto, jej (necharakteristicky) umyté a učesané vlasy mi padali na chrbát, lakeť mala položený na mojom kolene a prstami mi po topánke kreslila malé kruhy. Vôňa, teplo a opojnosť nejako stúpali z jej pokožky a plnila mi hlavu divokými nápadmi. Cítil som sa, akoby sme boli spolu. Po tomto už nebolo čo robiť. V ruke som mal ceruzku, ale na papier som už nič nenapísal. Nechcel som sa veľmi hýbať, aby si Grace nemyslela, že nemám pohodlie. Tak som si oprel hlavu o jej hlavu a dýchal som pomaly a ustálene."

Krystal Sutherlandová rozpráva príbeh z pohľadu Henryho. Vcítiť sa do duše maturanta zvládla pomerne dobre, i keď miestami mi Henry pripadal až príliš dobrý, chápavý a tolerantný. Autorkin krok je však pochopiteľný, umožnilo jej to odhaľovať zákutia Gracinho vnútra postupne spolu s Henrym. Ani jedna z hlavných postáv nepôsobí spočiatku dokonalo, čo z nich robí tínedžerov bližších obyčajným smrteľníkom, no napriek tomu sa dozvieme, že Grace bola pred nehodou krásavica a Henry je rozkošný so svojím chlapčenským šarmom a jamkami v lícach. Ide teda zároveň o hrdinov, s ktorými by sa čitatelia v ich veku radi zoznámili alebo chceli byť ako oni. Postavy teda svoju úlohu spĺňajú, a to dokonca i tie vedľajšie, najmä Henryho sestra a priatelia. Každý z nich svojím spôsobom rúca stereotypy, čo však miestami až príliš zaváňa jasným zámerom. Román Srdcu nerozkážeš zrejme dieru do sveta nespraví, ale aspoň na chvíľu vás prinúti viac si všímať ľudí okolo seba.