O prekonávaní samého seba (K. Ježovičová - Soňa)

06.07.2015 08:24

Kristína Ježovičová patrí k najmladším spisovateľkám na Slovensku, ale napriek tomu stihla verejnosť presvedčiť o svojom talente už tromi knižkami - Uväznená v čase, Podvodníčka a najnovším románom Soňa. Každý titul sa pritom týka nielen odlišných tém, ale aj rozdielnych žánrov. No či už ide o historickú romantiku, dramatickú zápletku, alebo o psychologickú kresbu, autorka sa nestratí ani v jednej oblasti. Momentálne sa udomácnila vo vydavateľstve Marenčin PT a ak si ponechá autorskú slobodu, určite sa dočkáme mnohých ďalších zaujímavých titulov. Ona sama ma upozorňovala, že Soňa sa výrazne odlišuje od predošlej Podvodníčky, a je to naozaj tak. Ak uprednostňujete hlbokú sondu do vnútra postáv, odkrývanie tabuizovaných tém a neisté konce pred sladkými happyendmi, bude tento román pre vás tým pravým. Inak hrozí, že jeho úderné myšlienky vám privodia chuť zamyslieť sa nad vlastnou životnou cestou a zistíte, že je len výsledkom vášho sebaklamu. 

"Dala by som si povedať, ak by ma môj nastávajúci uchvátil natoľko, že by som mu dovolila preklenúť hranicu môjho fyzického odporu voči mužom. No on sa vôbec nesnaží. Pokašľal to už len svojím blbým, načisto vypočítavým prístupom pri vyjednávaní vena. Dostal ku mne pozemok i polovicu výdavkov na svadbu... Jemu sa prosto páči, že som taká slušná? Ak by však poznal moje skutočné, nemravné myšlienky, názor by dozaista zmenil."

Soňa je postavou, ktorá vo vás spočiatku viac než sympatie vzbudí ľútosť. Odmalička žije v dominantnom patriarchálnom prostredí, vyznávajúcom silné kresťanské hodnoty. Vždy musí byť poslušná, tichá, mierna, nedávať v spoločnosti príliš najavo svoj názor a venovať sa činnostiam určeným ženám. Ani jej snúbenec Lukáš nevie, aká búrka sa v skutočnosti odohráva v jej vnútri. Soňa má dosť vnútených pravidiel. Moderná žena v nej sa snaží dostať na povrch, ukázať okoliu, svetu a najmä samej sebe, že sa dá žiť aj inak ako v kláštore. Spočiatku ide o drobnosti - kúpa oblečenia v inej farbe ako čiernej či sivej (červená je pre ňu istým symbolom vzbury), návšteva tatérskeho salóna... Soňa si však uvedomuje, že snaha zmeniť sa musí v prvom rade vyjsť z nej samej, bez ohľadu na reakciu okolia. Najväčšiu prekážku pre ňu predstavuje najväčšia autorita v jej živote - otec. Nástrahy sveta za múrmi jej domova však ponúkajú rôzne negatíva a hrozby a je len na nej, ako sa s nimi vyrovná. Tragédie, alkohol, homosexualita, nízke ľudské pudy - to všetko otestuje silu Soninej osobnosti.   

"Z alkoholu mi hučí v hlave a bolí ma žalúdok. Rituál opakujem i s dvadsiatou šálkou. Nakláňam sa nad drez. Ach, zvratky sú až nechutne zvrátené. Zafarbené červeňou vína. Zapaľujem si poslednú, dvadsiatu cigaretu. Moja krv je dostatočne riedka, vykrvácam veľmi rýchlo, prv než papiroska skončí pri filtri. Nik! Ani Boh mi nemôže vyčítať, že som si našla také fascinujúce hobby. One man, one night and zero divák... Vskutku mi nenapadá, ako sa to povie po anglicky a nemienim to hľadať v slovníku. Mám na sebe šaty. Biele. Ak sa mám s Michalom stretnúť na onom svete, tak jedine v nich."

Osobne nemám rád ťaživé knihy. Svet je miestami dosť nehostinné miesto aj bez toho, aby sme si zaťažovali myseľ ešte aj pri čítaní. Avšak niekedy sa objavia romány, ktoré trafia do čierneho a nechcú len prvoplánovo útočiť na city. Všestrannosť Kristíny Ježovičovej je zrejmá už z prvej kapitoly. Má osobitý štýl rozprávania, jej hrdinka je vykreslená tak dôkladne, až z času na čas zabudnete, že ide o literárnu fikciu (alebo nie?). Nevyhýba sa ťažkým témam, a pritom aj pri nich si dokáže udržať istý nadhľad a dávku irónie. Je trefná a jej myšlienky vo vás ešte určitú chvíľu ostanú rezonovať. Napríklad tá, že aj dnes sa nájdu mnohé, ktoré žijú ako Soňa či iné postavy z knihy. Ktovie, možno im aj tento román pomôže uvedomiť si niektoré veci a postavia sa svojmu osudu...