Život dokáže poriadne prekvapiť (K. Ježovičová - Červená jej pristane)

01.01.2016 11:14

Červená jej pristane alebo Čierna voda? Kristína Ježovičová vraj zvažovala pre svoj román tieto dva názvy. Ktorý zvíťazil, je jasné, hoci by sa dalo polemizovať, či pasuje viac vzhľadom na dej. Červená je farba vášne, zvádzania, ale aj krvi či symbolom smrti. Čierna voda je zas oblasť, kde sa odohráva väčšina deja, spôsobuje muky a ukrýva temné tajomstvá. Uznávam, že Čierna voda neznie tak pútavo, a v podstate sú v autorkinom románe ženy tie, ktoré hýbu dejom dopredu. Apropo, ženy. Príbeh je rozdelený do niekoľkých častí podľa konkrétnej postavy. Tým vyvstáva otázka, kto je vlastne hlavnou postavou. Čitateľ tak miestami netuší, na koho zamerať svoju pozornosť, hoci najväčší priestor sa dostáva viac či menej netypickej Ele. Jej línia sa odvíja už od zoznámenia jej rodičov (táto úvodná časť mi prišla vzhľadom na zvyšok deja trochu nadbytočná - keby v románe nebola, nijako extra by to nevadilo; stále by sa to dalo zhrnúť do pár odstavcov, prípadne vypovedať retrospektívne). Páčilo sa mi, že Ela nie je klasická "kráska", ale musí bojovať s predsudkami i vlastnými komplexmi, a že dievčatá z plagátov sú vykreslené z oboch strán - aj ako povrchné pipky, aj ako osoby s paradoxne neistým vnútrom.

"Asi sa naozaj zbláznil, ak sa mu páči práve ona. Toto malé, detsky vyzerajúce stvorene s veľkým citlivým nosom, hrubým hlasom a neforemným umelým oblečením. To je tou chorobou, ospravedlňoval svoje pocity. Veď vyzerá ako seriálová postava Alf, až na to, že nemá chlpy na celom tele a neje mačky. Preboha, veď ju takmer pobozkal, dokonca ju o to požiadal."

Ela nikdy nevynikala vonkajšou krásou ani priateľskými kontaktmi. Odmala bola vyčleňovaná z kolektívu pre svoj nevábny vzhľad aj pre neľahkú rodinnú situáciu. Po otcovi je spolovice Rómka, jej mama utápa sebaľútosť v alkohole a na Ele leží starostlivosť o celú domácnosť. Na zreteli musí však mať aj vlastnú budúcnosť, preto sa zamestná ako spoločníčka staršej zámožnej dámy. Adriana Straussová je postrachom svojho okolia, no Ela je zvyknutá na ostré slová a nenechá sa zastrašiť. Starej panej to imponuje a vyzve Elu, aby jej pomohla zbaviť sa priateľky jej vnuka Martona. Mladý podnikateľ je stelesnením dievčenských ideálov, no na Elu jeho charizma neplatí. Teda - aspoň si to nahovára. Uvedomuje si, že muž ako on rozhodne nehľadá niekoho ako ona - nepeknú, nevýraznú a nespoločenskú dievčinu bez majetku. Marton jej však na vlastné počudovanie nevie odolať, čo sa prejaví aj na jeho vzťahu so Silviou - rozmaznanou a márnivou Elinou spolužiačkou. A práve vtedy sa začínajú rozvíjať aj ďalšie línie mladých dospelých - najmä Silviinej susedy Lilian a chudobného, ale veľmi príťažlivého krčmárovho syna Marka. Nad všetkými sa ako tieň vznáša nielen obava z blížiaceho sa konca štúdia, ale aj skúsenosti s drogami, sexom a... vraždou. Malou dedinou otrasie zločin, ktorý sa týka im dobre známej osoby a podozriví môžu byť viacerí... 

"Neveril tomu, že sa to stalo. Nie, tu nie. Je tu predsa taký pokoj. Všetci sa tu poznajú a predsa... predsa sa gaštanovohnedé vlasy vznášali na hladine ako našuchorená skysnutá pena a zastierali všetko pekné, čo kedy spájal s rybárčením i so súdržnosťou tejto dediny. Čierna voda bola dnes ozaj čierna. Opäť po rokoch stmavla a zaslúžene sa stala majiteľkou tohto mena. Rieka, ktorú tak zbožňoval... Po dnešku sa jej bude vyhýbať! Ako tam tak stál, hypnotizoval jej telo. Díval sa na nahý zadok a ruky zošnurované bielym špagátom. Zazdalo sa mu, že sa pohla."

Červená jej pristane je podľa môjho skromného úsudku zatiaľ najlepšia kniha Kristíny Ježovičovej. Príbeh je pútavý od samého začiatku, rozvíja sa ako dobre premyslený plán a postavy sa vám dostanú pod kožu. Najviac, samozrejme, Ela, druhé miesto u mňa zastáva autoritatívna Adriana a trojuholník uzatvára Lilian s jej vidinami. Dokonca aj tie majú svoj dôvod, čo naznačuje, že autorka dobre pozná svoj zámer. Tiež som rád, že kriminálny motív nevyznel silene, vhodne zapadol do deja a pekne ho uzavrel. Pod povrchom sa navyše ukrýva aj niekoľko posolstiev - o tom, že nie je správne posudzovať človeka podľa zovňajšku či o nástrahách sveta pre súčasných mladých ľudí. Nenadarmo je román Červená jej pristane v mojej osobnej top 10 za rok 2015.