Nakoľko dokážeme ovplyvniť zlo vo svojom živote? (J. Puškáš - Zlodej duší)
Meno autora Jozefa Puškáša mi najprv nič nehovorilo, ale podľa informácií na prebale sa mi hneď rozjasnilo. Autor je zároveň scenáristom a niektoré jeho filmy neušli mojej pozornosti (najvýraznejšie mi v pamäti utkvela Zima kúzelníkov). Na texte románu Zlodej duší je poznať, že Jozef Puškáš už má čo-to za sebou. Vyhýba sa balastu, prázdnym miestam a nadbytočným opisom (preto by bola kniha vhodná i pre začínajúcich spisovateľov a spisovateľky, ktorých príbehy neraz priam prekypujú zbytočnosťami). Zlodeja duší ťažko zaradiť ku konkrétnemu žánru. Má v sebe prvky rodinnej drámy, spoločenskej kritiky, trileru i psychologického románu. A práve v tom tkvie jeho devíza. Ani jedna charakteristika nevyčnieva, tvoria jednotný celok a udržujú čitateľa v stálom napätí.
"Kde sú ďalšie správy o kanibalovi? Odišla Solčanská za synom do odvykacieho strediska? Prečo, doboha, o tom nič nepíšeme?! V poslednej dávke pošty, ktorú si Santus prezrel pred dovolenkou, našiel anonymný list. Odkaz bol veľmi stručný, rez tlačeného písma zodpovedal používanému v Škandále: AK S TÝM NEPRESTANEŠ DEBIL ZGEGNEŠ!!! S čím má on, debil, prestať? Nemohol by to dotyčný trochu spresniť?"
Novinár Santus bol kedysi nadšencom plným ideálov o ochrane demokracie a hodnôt, čo sa mu aj podarilo napĺňať, avšak keď noviny, kde pracoval, zanikli, stal sa členom redakcie známeho bulváru a jeho kariéra získala iný smer. Niektorí kolegovia mu nevedeli odpustiť taký pokles, ale niečím rodinu živiť musí... Nečakane sa stane šéfredaktorom a majiteľ Škandálu Maurer s ním má dokonca oveľa ďalekosiahlejšie plány. Santus preniká do praktík žraločích obchodníkov, a hoci s tým morálne nesúhlasí, nemieni proti tomu zakročiť. A to ani vtedy, keď mu do redakcie i domova začnú prichádzať výhražné listy. Problémy v pracovnom živote idú uňho ruka v ruke aj s rodinnými ťažkosťami. Jeho syn prekoná vážnu operáciu, a keď dôjde k nečakanej tragickej udalosti, Santusovci sa ocitnú v rozbehnutom kolotoči zvratov, odhalení a nedôvery k najbližším. Hlava Škandálu síce denne preniká do súkromia známych osobností, ale ako sa ukáže, najťažšie je uvidieť pravdu vo svojom bezprostrednom okolí...
"Keby tak tušila, aké iné myšlienky má jej sestra Lydka, zbledla by ako stena a roztriasla by sa jej brada. Vždy bola taká krehká a citlivá. Nuž, mladší súrodenec... Keď chodili do školy, Lydka jej chystala desiatu, lebo starí Briestenskí nestíhali. Keď sa zdalo, že sa rodičia rozvedú, úzkostlivo to pred Danielou tajila, aby ju nič nezranilo. Ale keď občas dostala sladkosti, ukryla si ich, aby sa nemusela s Danielou deliť. Zato Danka sa poctivo delila o všetko a ešte ju to, čuduj sa svete, aj tešilo... Aj ona, Lydka, bola kedysi dobrá, ale teraz, po konci sveta, už nie je. Nikomu nežičí nič dobré, ani svojim najbližším."
Jozef Puškáš má dar jazyka. Každá situácia je opísaná verne, primerane, a hoci nenazerá hlboko do úvah postáv, viete sa do nich dokonale vcítiť. Apropo, postavy. Najväčší priestor dostáva, samozrejme, Santus (hoci niekedy ma iritovalo, že ide o hlavnú postavu, a pritom ho autor označuje celý čas priezviskom), ktorý si vás získa napriek jeho pochybeniam (alebo práve preto). Veľmi výraznou je aj jeho švagriná Lydka, asi najprepracovanejšia postava. Veľmi dobre bola vystihnutá jej narušená psychika a každý jej čin mal jasnú motiváciu a opodstatnenie, až sa nebudete vedieť rozhodnúť, či ju ľutovať, alebo neznášať. Príbeh je zasadený do prostredia bulvárnych novín, čo je pre našinca iste zaujímavé dejisko. Praktiky tohto mediálneho odvetvia, finančné machinácie, podvody... Zlodej duší pracuje s množstvom motívov a všetky sú zvládnuté s noblesou. Napokon aj vo vás ostane vŕtať otázka, či je zlo dedičné a nakoľko ho môže človek vo svojom živote ovplyvniť...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Diskusná téma: Nakoľko dokážeme ovplyvniť zlo vo svojom živote? (J. Puškáš - Zlodej duší)
Neboli nájdené žiadne príspevky.