Rúcanie bariér pomocou lásky (J. Pronská - Kumánska princezná)

26.12.2017 07:34

Novú knihu Janky Pronskej mám doma už od jej vydania, ale prezieravo som si ju ušetril až na vianočné sviatky. Jednak preto, že skôr som sa k nej nedostal, ale zároveň som vedel, že v spojení s atmosférou pokoja a lásky vynikne ešte viac. A bol to dobrý ťah. Kumánsku princeznú som zhltol raz-dva. Ide o vydarený román, ktorý pokračuje v trende stavať na reálnych základoch, ako to bolo napríklad v prípade Krvavého erbu či Rebelky. Zameriava sa na kmeň Kumánov a musím povedať, že Janka sa témy zhostila verne a pritom zaujímavo. Prítomnosť "pohanov" v stredovekom kresťanskom Uhorsku je (aspoň ja mám ten pocit) u nás pomerne neznámym prvkom, je o nich málo informácií, a preto vítam autorkin počin. Jej román totiž neponúka iba oddych a romantiku, ale aj výrazné poučenie.

"Oháňal sa mečom a rúbal hlava-nehlava, uhýbal pred zbraňami protivníkov a zároveň útočil. Nikto neprekĺzol, nikto sa nedostal za jeho chrbát. Jeho zručnosť ju ohúrila, zdalo sa jej, akoby mu meč zrástol s rukou a stal sa nemilosrdným katom. Nevšímal si krvavé škrabance a svojou odvahou v nej vzbudzoval rešpekt. Damara si dovolila na okamih obdivovať ladnosť jeho pohybov, jeho odhodlanosť i bojové umenie."

Julián Bakšai je rytierom v službách grófa Ratolda, ku ktorému ho viaže povinnosť voči rodine. Gróf vlastní dlžobný úpis a ak chce Julián získať späť rodové sídlo a zabezpečiť svoje sestry, nemá na výber. Musí sa podriadiť vôli Ratoldovcov, ktorí sa dostanú do zložitých problémov. Grófov syn umrel, ale zanechal nelegitímneho dediča. Splodil ho s kumánskou princeznou Damarou, ktorú zviedol, aby ju pošpinil a zabránil tak jej sobášu s následníkom uhorského trónu. Damara netuší, že sa stala len hračkou mocných, a po sklamaní zanevrela na mužov aj na politické machinácie. V očiach svojho ľudu je zradkyňou odkláňajúcou sa od povinností, a kresťanský svet by ju nikdy neprijal. Svojou svojhlavosťou však robí vrásky na čele chána - brata Ugrina, a tak nakoniec súhlasí, že sa vydá. V tom čase stretáva rytiera Juliána Balašu, ktorý prišiel medzi Kumánov s jasným cieľom - priviesť Ratoldovi dediča. Lenže láska má vlastné ciele a jeho úloha začne veľmi rýchlo získavať trhliny. Kumáni nie sú ani zďaleka takí barbari, ako sa o nich hovorí, a Damarino čaro sa javí silnejšie než rodová povinnosť...

"Raz ju už pekný úsmev oklamal a poriadne ponížil! Ibaže tento muž sa neusmieval. Nič nesľuboval. Nezahŕňal ju lichôtkami. Práve naopak. Jediný raz, aj to zmorený horúčkou, si k nej dovolil dôvernosť a ona na ten okamih neprestávala myslieť, ani na to, ako na jemný, takmer nevinný dotyk zareagovalo jej telo. Bol mužný a tajomný. Nevedela v ňom čítať. Jeho výraz nehovoril nič, nehltal ju očami, ako to zvyčajne chlapi robili, iba jediný raz sa v jeho priamom pohľade zjavil obdiv. Nič viac. Poďakoval jej, uznal jej umenie a bolo to nesmierne príjemné. Odzbrojil ju a prelomil jej nedôveru, čo sa nestávalo často."

Kumánska princezná je pätnástou knihou Janky Pronskej a je obdivuhodné, že stále nestráca dych. Stredovek je našťastie plný všemožnej inšpirácie a ja verím, že naša najúspešnejšia autorka historických romancí ich bude využívať ešte dlho. Niekdajšie udalosti samy osebe však nestačia na dobrý príbeh. Janka vie, po čom túžia jej čitatelia, a snaží sa im vyjsť v ústrety. Ukazuje, že aj kruté obdobie môže byť dejiskom veľkých citov a odvážnych hrdinov. Julián i Damara sú výrazné postavy, ktoré si určite obľúbite. Julián je odvážny, zodpovedný, čestný a slušný, Damara si ctí tradície, leží jej na srdci blaho blízkych a je schopná obetovať sa. Páčilo sa mi, ako Janka vykreslila jej vzťah k ľudu aj synovi. Kumánske zvyky boli neraz kruté a bolo zaujímavé zoznámiť sa s nimi. Román obsahuje viacero zapamätateľných scén, ale najviac ma zasiahla tá, keď Julián pokľakol pred Damarou, aby jej vzdal vďaku. Bolo to citlivé, krásne a dojemné. Jednoducho, na Kumánsku princeznú sa oplatilo počkať :-)